zariadenia na odchode, ktorý robí slalom medzi kontajnermi a stromami, preberá nohami a keď sa ho spýtajú (museli by tam byť také obláčiky pre reč), že kam sa vybral, tak povie, že sám by to rád vedel.. Zatiaľ je to obraz len komický a dokopy sa veľa nedeje. Sú v tom však aj riziká, keďže svet sa dynamicky vyvíja.
Tým, že Fico sa takpovediac posadil do lona Putinovi, ktorý ho pohojdal ako chlapčeka a nabalil mu do matriošky zmluvy na plyn, široké koľajnice i firmy na nové A-reaktory, vmanévroval Kubiša a jeho ľudí do permanentných vykrúcačiek a rôznych korekcií. Najmä v otázke česko-poľských základní, kde premiér prekročil i tú najkrajnejšiu polohu, ktorú v Európe reprezentuje nemecký minister zahraničia Steinmeier. Minister zahraničia je skrátka v pozícii, že kade chodí, tam musí presvedčiť, že "súkromné názory" Fica nie sú vtip, ale premiér naozaj svoje názory nepresadzuje do nejakých doktrín či línií. A divadlo pre voliča si vlastne netreba všímať, len ignorovať, veď aj západní politici s tým majú skúsenosti.
Kubiš ešte ani nevyšiel z dlhej piruety, ktorou boli reči o "súkromnom názore" Fica, a už sa ladným sklzom dostal do dvojitého axelpaulsenu v kauze Kosova, keďže jeho diplomati v Bruseli dopredu vytrúbili, že Slovensko bude v Bezpečnostnej rade OSN hlasovať vedno s ostatnými členmi EÚ. To je zaujímavá figúra preto, lebo NR SR je jediný parlament na svete okrem srbského, ktorý ku Kosovu prijímal zvláštnu rezolúciu, a to s obsahom, mierne povedané, dosť zásadne nesúhlasným s tzv. Ahtisaariho plánom na riešenie krízy. Fico, ako predseda vlády nestáleho člena Bezpečnostnej rady, vzápätí na dači u Putina ruského prezidenta dokonca ešte huckal, že "musíme zabrániť tomu, aby bol výsledok 10:0 pre Kosovo", pretože "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť Kosova nie je dobrá (...)".
No - teraz, keď Kubiš kilometer pred brodom stiahol nohavice a prisahal lojalitu Bruselu, to už nebude 10:0, ale 11:1, a ktovie - možno aj 16:2... To je slovenská zahraničná politika - najprv veľký krik, že desať nula to byť nemôže, a potom stiahnuté nohavice... Aký rešpekt má taká diplomacia, ktorá funguje ako hasiaci prístroj na domáce vrtochy politikov, čo si od stĺpčekov preferencií nedovidia za rám okuliarov? Samozrejme, že nie je zlé, ak Slovensko v kauze Kosova bude hlasovať v súlade s úniou a USA, ktorí už našli spoločnú reč a dokonca lámu aj Putina. Len je smiešne, keď zovšadiaľ, kde Kubišovi ľudia či on osobne o dačom rokuje, unikajú správy v tom zmysle, že veci sa majú trochu inak, ako povedal premiér. Alebo inak, ako to chce ešte teplé uznesenie Národnej rady, ktorá sa na Kosove hádala dva dni a dookola sa pourážala, doslova každý s každým, aby sa napokon dopracovala ku kompromisu, ktorý o mesiac neskôr nemá hodnotu ani papiera, na ktorom bol vytlačený.
Piruety a vruty tohto typu sú škodlivé v tom, že po spálenom papieri zostáva smrad, ktorý sa šíri ako jedovatý plyn. To je prípad akože podmienky, že Slovensko trvá na "jedinečnosti" riešenia pre Kosovo, ktoré nebude "predstavovať precedens". Teda pre Maďarov, samozrejme, ktorých Kubiš dokonca menovite uviedol. Aj SMK, aj predstavitelia v Budapešti, veď im po ničom inom rozum ani nechodí.... Minister tým robí medvediu službu nielen medzištátnym vzťahom, ktoré sa nachádzajú v tretej dobe ľadovej, ale aj ľuďom, ktorí na zmiešaných územiach žijú a majú dokonale v päte aj Kosovo, aj zmeny štátoprávneho či samosprávneho postavenia, aj všetky problémy devätnásteho storočia, ktorými títo politici žijú. Isteže sú maďarskí politici, ktorí idú na nacionálny softvér rovnako, ako Fico s Kubišom. Ale narážať v súvislosti s kosovským špecifikom na slovenskú situáciu a brániť "precedensom", je manifestácia obmedzenosti. Kým mocnosti dospeli k riešeniu, že provinciu od Srbska odseknú (čo neformálne je už dnešná situácia), museli byť v Kosove preliate oceány krvi a zavraždené desaťtisíce ľudí. Každý, kto má mikrogram sivej kôry v lebke, vie, že akákoľvek zmena či vnútroštátneho, či medzištátneho usporiadania pomerov je priechodná len pri súhlase politickej reprezentácie väčšinovej populácie. Tak to proste je, vedia to aj Maďari a vie to každý aj v Bruseli.
Slovenská zahraničná politika sa potáca v krajnostiach, aby hasila vypäté národovectvo, rusofilstvo či boľševické postsynchróny, ktoré sa produkujú na domácom poli. Vedľajší efekt, ktorý hrozí, je pritom ten, že medzinárodné záväzky a orientáciu síce držíme, ale ruský vplyv má otvorené dvere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
