Spišskej Soboty, Veľkej, Matejoviec a Stráži pod Tatrami od osídľovania kolonistami v 12. storočí a vytvorenie Bratstva 24 spišských farárov. Dnes predstavíme súčasný Poprad.
Koncom 13. storočia obec Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Matejovce a Stráže pod Tatrami nadobudli status mesta a v tomto postavení zotrvali až do druhej polovice 19. storočia, kedy sa situácia začala meniť. V roku 1876 sa v Spišskej Sobote zriadil slúžnovský okres Spišskej župy. Okolité mestečká päťmestia stratili status mesta a stali sa obcami, ktoré sa pričlenili pod slúžnovský okres Spišskej Soboty.
Dôležitým medzníkom v geografickom postavení Popradu bolo vybudovať Košicko-bohumínskej železnice cez Poprad a výstavba železničného prepojenia medzi Popradom a Podolincom a Popradom a Tatranskou Lomnicou. V meste sa zriadila dôležitá staničná budova, ktorá sa s narastajúcou vlnou turizmu s mestom stali bránou do Vysokých Tatier. K postaveniu Popradu prispela aj dôležitá cestná križovatka. Spišská Sobota takéto výhody nemala a preto strácala na svojej dôležitosti.
Podstatný zásah do postavenia Popradu mala územná organizácia vtedajšej ČSR v roku 1922. Najskôr Poprad stratil postavenie mesta a bol prehlásený za veľkú obec a pričlenil sa pod slúžnovský okres Spišskej Soboty. Súčasne sa zmenilo aj sídlo okresu, ktoré sa premiestnilo zo Spišskej Soboty do Popradu s účinnosťou od 1. januára 1923. Poprad týmto opatrením získal na mocenskom postavení a naskytla sa mu možnosť lepšieho rozvoja a integrovať okolité mestečká pre vytvorenie veľkého Popradu. V ostatných mestečkách po strate charakteru mesta sa zriadili obecné úrady, len v Poprade sa tradične zachoval mestský úrad. Poprad už nemusel súperiť o svoje postavenie.
Snahy o zjednotenie pôvodných mestečiek päťmestia do jedného mesta majú svoje začiatky už v období výstavby Košicko-bohumínskej železnice. Na tomto integrovanom procese sa pracovalo aj v ďalšom období, ale neúspešne. Pokrok v zjednotení nastal až po druhej svetovej vojne, tomu predchádzalo množstvo rokovaní a administratívy. Ku pôvodnému Popradu už v roku 1940 bola pričlenená Kvetnica a v roku 1945 Spišská Sobota a Veľké. Najdlhšie tento integračný proces pretrvával s Matejovcami a Strážami pod Tatrami, ktoré sa stali mestskými časťami dnešného Popradu až v roku 1974.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 má dnešný Poprad 56 157 obyvateľov, čím sa zaraďuje na 10 miesto na Slovensku a na východnom Slovensku je za Košicami a Prešovom ako tretie najväčšie mesto. V pôvodnom Poprade dnes žije až 81 % celkovej mestskej populácie a 19 % v mestských častiach, ktoré sa k mestu pripojili. Najviac z mestských častí, okolo 8 % žije vo Veľkej, 5,3 % v mestskej časti Spišskej Soboty a 5 % v Matejovciach. Zbytok pripadá na Kvetnicu a Stráže pod Tatrami.
Ku slovenskej národnosti sa hlási v meste 52 868 obyvateľov čo je 94 % z celkového spoločenstva, k rómskej 1171 (2 %), českej 564 (1%), nemeckej 119, maďarskej 131, rusínskej 76, ukrajinskej 73, Poľskej 66, Ruskej 36 v menšom zastúpení sú Chorváti, Srbi a Židia.
Podľa náboženskej príslušnosti sa ku rímskokatolíkom v meste hlási 37 005 obyvateľov, čo je 65,8 % z celkovej populácie v meste. K ostatným náboženstvám sa hlásia takto: k evanjelikom a. v. 4031 obyvateľov (7,2 %), gréckokatolíkom 2093 veriacich (3,7 %), pravoslávnym 452 veriacich (0,8 %). Menšie zastúpenie majú tieto cirkvi: Reformovaná kresťanská cirkev 68, Evanjelická cirkev metodistická 72, Apoštolská cirkev 44, Starokatolícka 39, Bratská jednota baptistov 178, Cirkev československá husitská 21, Cirkev adventistov siedmeho dňa 49, Cirkev bratská 10, Kresťanské zbory 145, Židovská náboženská obec 13, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 110, ostatné cirkvi 180 a početné zastúpenie majú bez vyznania a nezistené náboženstvo 11 647 občanov.
Poprad má železničné, autobusové a letecké spojenie. Prichádzajú tam turisti z domova a zahraničia. Okrem Tatier ich lákajú vzácne historické pamiatky Spišskej Soboty a Popradu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
