K máju roku 1922 patrili dražby krčiem, začiatok pltníckej sezóny, vznik besnoty, aj smrtiaci výbuch granátu
Jarné mesiace priniesli na východné Slovensko 20. rokov minulého storočia vždy nejaké vzrušujúce udalosti, paniku i obavy z niečoho. Raz to bolo extrémne množstvo chrústov, kvôli čomu museli zriadiť okresné komisie pre ich zber, inokedy rozmary počasia povodne aj požiare. Na jar roku 1922 sa na východnom Slovensku objavila besnota. Ministerstvo financií vypísalo "šestákový konkurz" a dražby vtedy im hovorili licitácie, sa stali pravidlom najmä v máji. Začala sa aj pltnícka sezóna a hubári chodili na májovky.
Výbuch granátu na Jéruzalemke
Na májovky chodili aj Kežmarčania. Ako je uvedené v policajnom raporte (hlásení) z mája 1922, sa na ne vybral aj otec strážnika na mestskej veži v Kežmarku Jozef Kniesner. Keď nenašiel huby, rozhodol sa ísť do lesa nazbierať raždie. Na Jéruzalemke pri Kežmarku našiel medzi lístím ručný granát. Vzal ho domov a pokúsil sa ho rozobrať. Darmo ho manželka odhovárala, že nie je malý chlapec a nech sa prestane hrať. Len čo to dopovedala, táto hra mala svoje vyvrcholenie vo výbuchu s tragickými následkami. Kniesner bol na mieste mŕtvy a manželka ťažko poranená.
V Marmanšských lesoch nenašli žiaden granát z prvej svetovej vojny, hoci tam boli desiatky chlapov. Československý erár dal vyrúbať dvestotisíc kubíkov dreva. Drevo spúšťali do údolí a odtiaľ potom plavili plťami po Tise do Maďarska. V máji sa začínala pltnícka sezóna, počas ktorej sa mali čo obracať pltníci najmä z Chustu a okolia a robotníci na pílach na Tise. Tie pracovali všetky naplno.
Vypukla besnota
Spomenuli sme obavy. Konkrétne išlo o obavy zo šírenia besnoty. Vznikla tu, na východe, ale aj na opačnom konci Československej republiky, v samostatnej matičke Prahe. Do pražského Pasteurovho ústavu denne prichádzali ľudia, ktorí sa dostali do kontaktu so psami, mačkami, hydinou a inými zvieratami, podozrivými z besnoty. Bolo nepochopiteľné, prečo zviera alebo hydinu, podozrivé z besnoty, zbalili do ústavného laboratória priniesli jeho hlavu, zabalenú do novín alebo šatky, takže všetko bolo presiaknuté krvou. Preto sa Ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy oprávnene obávalo rozšírenia nákazy. Preto spoločne s Ministerstvom poľnohospodárstva ČSR nariadilo, aby, citujeme: "... zásielky hláv besných psov alebo z besnoty podozrivých zvierat zasielali priamo na Štátny diagnostický sérotherapentický veterinárny ústav a nie do Pasteurovho ústavu. Poneváč z niektorých správnych území vzdor daným pokynom dochádzajú stále ešte zásielky infekčného materiálu nedostatočne zabalené, naložilo ministerstvo zemedelstva, aby zistené zásielky ústav hlásil ministerstvu, aby ich toto mohlo brať na zodpovednosť." Dnes si asi ťažko vieme predstaviť takéto poštové zásielky, expedované aj z východnej časti ČSR niekoľko dní do Prahy.
Dražby za verejné dlžoby
Z dobovej tlače a oznamov spred 85 rokov som zistila, že dražby (licitácie) boli najčastejšie v teplejšom ročnom období, najmä ak dražili bytové zariadenie, úžitkové predmety, ale aj hostince a krčmy s letnou prevádzkou. Oznamovali sa mesiac - dva dopredu v tlači, na vývesných miestach mestských a obecných úradov, kde sa konala dražba. V obciach ich oznamovali aj bubeníci. Každý licitačný oznam, či edikt bol podpísaný buď notárom a richtárom, ak dávalo do dražby obecný majetok. Ak bol dlžník už odsúdený, vtedy exekútorom a sudcom. Uvediem príklad licitačného oznamu exekútora Ivantsu v Košiciach, ktorým oznámil, že: "Dražba za verejné dlžoby bude podľa paragrafov 59 - 97 z článku XI. roku 1909 zhabaných a dražiť sa majúcich vecí z movitostí na Zrényiho ulici č. 20. Budú toaletné drobnosti a zrkadlo, šatné skrine, izbové stoly, nočné skrine, umývadlá, postele, atď. Dražobné podmienky: 1. Predané budú pri prvej dražbe tie jednotlivé movitosti, ktorých cena prekročí 100 Kč. Túto cenu prekračujúcu movitosti len vtedy, keď aspoň tri štvrtiny šacovnej ceny nabídnuté bude . 2. Pri druhej dražbe budú prednmety najviac sľubujúcemu predané bezohľadne na docielenie 3/4 šacovnej ceny. Kúpna cena má byť hneď hotovými peniazmi vyplatená."
Ďalším licitačným oznamom súdny exekútor Bartolomej Glück dával na vedomie verejnosti, že Gábor Ružbart: stavebný podnikateľ z Košíc, je dlžníkom Jána Eliáša zo Solivaru a preto bude dražbe v Ružbartovho majetku - piatich vagónov bukového uhlia - pri sklade na stanici v Sabinove, Isidorovi Saphinovi, obchodníkovi v Spišskom Podhradí, bol dlžen Ernest Scholtz - obchodník z Gelnice - tritisíc korún. Pretože nebolo známe miesto jeho pobytu, okresný sudca Seihert v Spišskom Podhradí dal uverejniť edikt s týmto textom: "Poneváč pobyt žalovaného t. č. nesú známy vôbec, ustanovuje sa mu Július Javorský, pravotár v Sp. Podhradí kurátorom a budú božalovaného na jeho zodpovednosť a utraty dotiaľ zastupovať, dokiaľ žalovaný sám sa neprihlási, alebo svojho splnomocenca nepomenuje."
Recitár Krompách Dr. Schwartz a notár Martinidlo boli podpísaný pod licitačným oznamom, ktorým dávali do prenájmu "na verejnej ústavnej licitácii v mestskom dome v Krompachoch od 1. mája 1922 na tri roky krčmy Aljaš vo vykričnej cene 5 tisíc korún, Trakteur 5 tisíc 500 korún a letnú krčmu Fuchshügl za 2 500 korún iba na jednu letnú sezónu.
V Trebišove sa dostali do dražby dva páry volov gazdu Jedňiáka a v Kežmarku čiernobiela krava Terézie Heftyovej za nezaplatenie dlžoby.
Ako jeden z príkladov splatenia dlhu cukrovaru exekúciou najväčšieho počtu hospodárskych zvierat troch gazdov (väčšinou išlo jedno alebo dvojmiestne čísla) uvádzame tento: V októbri sa začínala v trebišovskom cukrovare kampaň. Cukrovar mal uzavreté zmluvy o dodávkach repy s jednotlivými pestovateľmi. Stávalo sa, že niektorí im repu nedodali a tým vznikla pre cukrovar škoda. Navyše gazdom vopred dával cukrovar cukor, za ktorý im strhli príslušnú sumu z ceny repy. Práve sa skončila veľká dražba, ktorú vypísal cukrovar "na nebezpečenstvo omeškalých kupcov", konkrétne dvoch gazdov z Michaloviec a z Hrádku. Súd v Sečovciach rozhodol o licitácii 125 volov, o ich cene i dražobnom poplatku. Dobytok sa mal vydražiť za 150 tisíc korún. To bola suma za škodu, spôsobenú cukrovaru nedodržaním zmluvy o dodaní repy ešte na kampaň v predchádzajúcom roku, aj za odobratý cukor. Dražobná zábezpe ka pre záujemcov o dobytok bola 30 tisíc korún.
Šestákový konkurz
V polovici mája 1922 Ministerstvo financií ČSR vypísalo "šestákový konkurz" na tritisíc kíl starých rakúsko-uhorských dvadsaťhaliernikov (šestákov), aby ich dalo roztaviť Ministerstvo stavebných prác určilo nové podmienky pre skúšky majstrov stavebných činností. Podľa nich mali iba písomné trvať až deväť dní a potom pokračovať ústnymi, denne štyroch kandidátov. V Košiciach sa podarilo takýmto skúškam desať kandidátov.
V máji bol vypísaný aj súbeh na dodávku "hraničných medzníkov" Československou delegáciou medzinárodnej komisie pre stanovenie hraníc medzi ČSR a Maďarskom. Išlo o väčšie množstvo žulových medzníkov rôznych druhov a šamotových dosiek na označenie štátnych hraníc.
Nadarmo sa nehovorí: "Iné časy, iný mrav." Pred vyše ôsmymi desiatkami rokov, patrilo k dobrým mravom správne titulovanie úradníkov a dodržiavanie subordinácie. Upozorňoval a nariaďoval to obežník ministerstva vnútorných vecí. Milovníci filmov pre pamätníkov si určite spomenú na český film "Starosti oficiála Třísku" a na jeho trampoty v úrade. Dej filmu sa odohráva približne v období, o ktorom teraz píšeme. Titulovali ho "oficiál". Mal na takého titulovanie úradný nárok, lebo bol zatriedený do X. hodnostnej triedy. Kto bol v XI. triede, prislúchal mu úradný titul kancelista. V IX. bol adjunkt a v VIII. hodnostnej triede riaditeľ pomocných úradov. Ministerský obežník bol vyvesený aj na vývesnom mieste mestského úradu a zamestnanci úradu potvrdili podpisom, že sa budú medzi sebou správne úradne oslovovať. K správnej etikete patrilo síce nie nariadené obežníkom ale vymyslenými konvenciami aj oslovovanie manželiek úradníkov - pani oficiálová, kancelistová, doktorná, inžineirová, adjunktová, lekárniková, atď. Našťastie to patrí už len meštiackej minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
