lustračného zákona. Šokujúce odhalenie, že v prvej federálnej vláde sedeli dvaja spolupracovníci vojenskej kontrarozviedky, však po 17 rokoch už nemá v sebe toľko šťavy, aby nejako zásadne vyčnievalo z radu iných politických škandálov. Pri spätnom pohľade však tancujú po chrbte všetky zimomriavky sveta.
Pri "audite" mechov so starými spismi, určenými pôvodne na skartáciu, revízori českého Vojenského spravodajstva skrátka objavili, že ministri vnútra a obrany prvej Čalfovej vlády (január jún 1990) , Sacher a Vacek, boli regulárni agenti. To neznamená nič menej než to, že v období horúceho prechodu od totality k demokracii dostali dva kľúčové rezorty ľudia, ktorí mohli byť buď vydierateľní, alebo aktívne zainteresovaní na tom, aby transformácia prebiehala v súlade s predstavami odumierajúcich štruktúr komunistického režimu. Teda práve takí, akým sa nekomunistické elity VPN a Občianskeho fóra chceli vyhnúť za každú cenu, keďže ako najväčšie transformačné ohrozenie a zlo správne vyhodnotili obsadenie verejných funkcií neslobodnými či diablovi inak upísanými ľuďmi. (Preto neskôr lustračný zákon, ktorý presne vymenoval okruh "zakázaných" funkcií) Dopadlo to presne naopak to sme sa dozvedeli v utorok z Prahy. Aby bol obraz kompletný, ešte momentka z Bratislavy: Ministrom vnútra Čičovej vlády bol v januári 1990 menovaný istý Vladimír Mečiar...
Nový pražský objav zvádza k ironickej poznámke, že ŠtB si "nežnú revolúciu" naozaj postrážila. Keďže rôzne dezinterpretácie sa opäť premnožia, treba jasne povedať, že všetky existujúce poznatky dokladujú, že eštebáci nič neriadili a viezli sa vo vleku udalostí ako všetci ostatní. Akurát, na rozdiel od "revolucionárov", časť z nich bola zorientovaná v novej situácii a zachraňovali sa, resp. snažili sa preklopiť svoje existencie do nových pomerov tak, aby si uchovali pozície, prípadne skočili ešte vyššie. Napríklad skartáciami, ktoré sa vykonávali vo veľkom, alebo vytváraním vlastných "fondov" so selektovanými informáciami. Takisto je známe, že časť špičiek hrala na to, aby sa nové spravodajské služby vytvárali na báze ŠtB, či dokonca rovno jej "transformáciou". To však nemalo najmenšiu šancu. I preto a mnoho iného je interpretácia, že protikomunistický prevrat riadila či organizovala ŠtB a len sa jej to akosi vymklo z rúk, nezmyselná. I napriek kurióznej epizóde (údajná smrť študenta Šmída), ktorou vlastne začala demonštrácia 17. novembra v Prahe. ŠtB sa mohla len prizerať a reagovať, lebo v čase, keď začali udalosti v ČSSR, už padol berlínsky múr i všetky okolité režimy.
Na to treba myslieť a zapísať za uši aj po tejto najnovšej pume, pretože Sacher a Vacek sa budú opäť predkladať ako argument, že ako pekne to mali eštebáci vymyslené. Nemali nad týmito dvomi držal politickú záštitu osobne Václav Havel, ktorý bol možno naivný, ale stopercentne nie manipulovaný. Keby sa presadil názor nebohého Langoša, ktorý pred Sacherom i Vackom (ktorý bol čistokrvný komunista) vystríhal už v tom čase, na programe totálnej zmeny režimu by sa nič nezmenilo, len by pokračoval s inými osobami a obsadením v niektorých funkciách. Havel si nechával radiť od Čalfu, ale nemusel. Mohol uprednostniť aj iných poradcov napr. práve Langoša, Devátého, kohokoľvek. A história by sa písala inými písmenami, ale v podstate rovnakým softvérom. Dôležité je však objektívne uznať, že ľudia, ktorí sa vynorili z protikomunistického disentu, boli zúfalo nepripravení na prevzatie moci a dezorientovaní najmä v bezpečnostných štruktúrach. To je základný dôvod, prečo sa v revolučnom zmätku mohli ujať Sacher s Vackom.
Táto debata je dôležitá, lebo archívy Vojenského spravodajstva stáli dlho mimo pozornosť i na Slovensku a keďže protokoly sa dostávajú na net iba priebežne, médiá zrejme opäť zahltia rôzne mystifikácie a dezinformácie. Špekulovať je v tejto chvíli riskantné, ale zamorené eštebákmi je zrejme aj VOS, ktoré podlieha ministerstvu obrany. Na strane druhej je zreteľahodné , že 17 rokov po prevrate je bezpečnostné riziko prípadných eštebákov vo funkciách výrazne nižšie ako v roku 1990 či, povedzme, 1995. Česká realita ide aj tu príkladom, keďže doslova neuveriteľný je fakt, že na čele ich vojenského spravodajstva stáli až do roku 2003 (!!!) bývali dôstojníci komunistickej vojenskej kontrarozviedky... A nič sa im nestalo. Sú v NATO i EÚ a dokonca chystajú radarovú základňu USA.... Má tento svet logiku??
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
