Ak larvy napadnú zrak, môžu spôsobiť slepotu
Nie je zriedkavosťou, že výbehom pre domácich miláčikov a samozrejme aj pre túlavé mačky či psov, sa stávajú detské pieskoviská. Ich zamorenie vajíčkami škrkaviek je v Košiciach alarmujúce. Z 31 vyšetrených pieskovísk bolo v tomto roku kontaminovaných až 39 %. Nakazenie škrkavkami typu Toxocara ohrozuje aj dospelých, ale najmä deti. Nakoľko je toto ochorenie závažné, sme sa porozprávali s MUDr. Vierou Szabadosovou, primárkou Detského infekčného oddelenia v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.
Toxokaróza patrí v detskom veku medzi najčastejšie parazitózy. Štatistiky udávajú výskyt troch ochorení na 100 000 obyvateľov. K nákaze dochádza orálnym požitím vajíčok toxokár a práve malé deti majú sklon dávať si do úst piesok, trávu, hlinu, kamienky a podobne. "Prevažuje kategória do štyroch až piatich rokov. Je to dané spôsobom života detí. Vo vyššom veku má už viac fixované hygienické návyky. Názor, že parazitmi trpia iba deti, ktoré žijú v nízkom hygienickom štandarde, nie je úplne pravdivý," vraví primárka. "Veľa detí sa larvou toxocara canis alebo cati, čiže škrkavkou psou alebo mačacou nakazí v pieskoviskách. Starostlivosť o ne totiž nie je taká, aká by mala byť, preto sa ochorenie presúva aj medzi ľudí s dobrým sociálnym štandardom."
Toxokarózu spôsobuje vajíčko parazita, ktoré sa dostane do úst, odtiaľ do tráviaceho traktu, kde sa z neho vyvinie larva. Je nebezpečná preto, lebo migruje po celom tele a môže sa dostať do pečene, srdca, pľúc, či oka. Nakazenie toxokarózou sa prejavuje po jednom alebo dvoch mesiacoch po požití vajíčka. Jej príznaky sú veľmi neurčité a ľahko sa môžu spájať s množstvom rôznych iných ochorení. Dieťa je malátne, unavené, nesústredené, sťažuje sa na bolesti brucha, hlavy, prchavé bolesti kĺbov. Práve tieto nejednoznačné a veľmi všeobecné príznaky nevedú vždy lekára pri prvých vyšetreniach k tomu, aby myslel na parazitárne ochorenie. Príznaky toxokary sa vydiferencujú až následne, podľa toho, v akom orgáne sa larva usídli. "V súčasnosti sa už aj v tomto smere situácia zlepšila, zlepšila sa diagnostika aj povedomie zdravotníckej i aj laickej verejnosti."
Larvy toxokary nie sú voľným okom viditeľné. Choroba sa diagnostikuje vyšetrením protilátok v krvi a analýzou krvného obrazu. Lieči sa antiparazitikami, pričom dĺžka liečby sa riadi typom nákazy. Iná je pri celkovej infekcii a iná je pri postihnutí napr. oka. Ak larva napadne orgán, po liečbe na ňom ostane po parazitovi opuzdrený granulóm, ktorý môže v organizme človeka prežívať aj niekoľko rokov. Najhoršie je, ak sa dostanú do oka.
"Toxokaróza je závažné ochorenie, ale nemôže dieťa priamo ohroziť na živote. Doteraz sme mali asi štyri prípady detí s postihnutím oka, pričom u jedného z nich viedlo takmer k úplnej strate zraku. V poslednej dobe však týchto závažných prípadov ubúda, pretože na ochorenie sa myslí a diagnostikuje sa včasnejšie." Larvy sa do oka väčšinou dostanú až po niekoľkých rokoch od nákazy (udáva sa 4-10 rokov). Postihnutému pacientovi sa zhoršuje zrak. Očné vyšetrenie toxokaru spoľahlivo odhalí. Na očnom pozadí je viditeľná larva, resp. jazva.
"Infekčné ochorenia sú oproti iným atypické tým, že sa im dá predchádzať. Hlavne preventívnymi prostriedkami, ktoré sú v tomto prípade jednoducho realizovateľné," upozorňuje primárka. Základným opatrením je pravidelné odčervovanie psov a mačiek. Ďalším, je osobná hygiena a údržba pieskovísk. "Dôležité je ich časté prevzdušňovaniek, výmena piesku a hlavne zabránenie prístupu psov a mačiek do týchto priestorov. Veľmi dôležitá je osobná hygiena, samozrejmé je nielen umytie rúk pred jedlom, ale aj dôkladné umývanie ovocia, zeleniny, na povrchu ktorých môžu byť vajíčka toxokár." Vyvarovať sa treba olizovaniu stebielok trávy, ktoré deti aj dospelí často praktizujú. Toxokarózou sa dospelí môžu nakaziť aj pri práci v záhrade, kde môže byť infikovaná pôda či rastliny. Potom napríklad stačí zapáliť si oddychovú cigaretku, kvôli ktorej sa ruky poväčšine neumývajú a vajíčka vkĺznu do tela...
Pri kosení trávy sa psie exkrementy, ktoré sa v nej nachádzajú, rozmetávajú do okolia. To znamená, že sa vajíčkami zamoruje väčšia plocha, ale aj to, že sa vtedy nachádzajú vo vzduchu. Môže sa človek nakaziť aj ich vdýchnutím? "V odbornej literatúre sa hovorí, že môže. Ale len veľmi zriedka, lebo pri vdýchnutí by museli byť práve vo vzduchu. Táto možnosť nakazenia však ešte nie je dokázaná," odpovedá primárka.
Najväčšie riziko prenosu nákazy hrozí od túlavých mačiek a psov. Pravidelne odčervovaní domáci miláčikovia, hlavne šteniatka, nepredstavujú pre ľudí žiadnu hrozbu. "Väčšina majiteľov psov si myslí, že základom veterinárnej starostlivosti ich zvieraťa je očkovanie. Odčervovanie je pre nich na druhom mieste, hoci by to malo byť automatické. Každý chovateľ by si totiž mal uvedomiť, že aj on sám sa môže nakaziť od svojho psa, keď s ním manipuluje. Prevencia spočíva v uvedomelosti majiteľov zvierat, ale najdôležitejšia je osobná hygiena a starostlivosť o pieskoviská," dodáva na záver.
Nakazenosť psov a mačiek toxokarou je v SR 40-80 %. Jeden pes vyprodukuje denne v priemere 0,25 kg trusu, čo je za rok vyše 90 kg. Takmer 70 % psieho trusu sa hromadí na zelených plochách v blízkosti obytných domov. Pri kosení rotačnými kosačkami sa trus rozdrví a je rozmetaný do okolia, čím sa parazitárnymi zárodkami znečisťuje väčšia plocha. Vajíčka škrkaviek môžu v tomto prostredí prežívať mesiace, za optimálnych podmienok tri až päť rokov.
Dva skutočné prípady košických detí, ktorých život vážne ovplyvnila larválna toxokaróza
Matka si pripadala ako hypochonder
Päťročná Evička bývala často chorá. Sťažovala si na bolesti bruška, hlavy, mávala teploty. Všetci si mysleli, že na ňu neustále lezie nejaké prechladnutie. Aj lekárka. "Hrdlo mala začervenané, preto zrejme lekárka tak často konštatovala, že ide o katar dýchacích ciest," spomína Evičkina mama. "Liečila som ju sirupom proti kašľu a liekmi na zníženie teploty. Vtedy som nepochybovala o tom, že by mohlo ísť o niečo iné, ako nachladenie," Dievčatko však prechladnutím trpelo takmer každý druhý týždeň. Neskôr ho začali trápiť bolesti bruška. Mamička ich najprv pripisovala jedlu. Veď nemuselo dobre "sadnúť"... "Nechcela som hneď s každou blbosťou utekať k lekárovi. Už aj tak som tam bola viac ako často a pripadala som si dieťaťom ako hypochonder."
Keď sa Evička na bolesti brucha začala sťažovať aj dvakrát do týždňa a k tomu občas spomenula, že ju bolí aj hlavička a kolienka, mamička sa začala obávať. Okrem toho, dieťa bolo viac nervózne, ale aj ospalejšie ako v minulosti. "Bola malátna. Spala častejšie počas dňa. Aj to mi vŕtalo v hlave, ale myšlienky som zaháňala tým, že som si hovorila, že je asi v takom vývinovom období... K lekárke ma znovu vyhnali jej bolesti bruška. Ale tentoraz som zo všetkých Evičkiných zdravotných problémov najviac zdôrazňovala práve žalúdočné problémy."
Obvodná lekárka ju poslala na odborné vyšetrenie u gastroenterológa. Ten už vstupným vyšetrením z odberu krvi a stolice na prítomnosť parazitov zistil, že Evička je nakazená larválnou toxokarózou. O niekoľko týždňov po nasadení antiparazitickej liečby bola v poriadku. Trpela tou formou nákazy, pri ktorej sa larvičky neusadia v orgáne, ale kolujú v krvnom obehu, preto jej príznaky boli veľmi neurčité.
Klbko larviečiek odhalil až rontgen
Zákernosť nákazy larvami toxokary spočíva v tom, že prejaviť sa môže nielen po mesiaci, dvoch, ale aj po piatich, či desiatich rokoch. To bol prípad dnes už 12-ročného Dušana. Toxokarózou sa podľa vyjadrenia mamy nakazil asi pred šiestimi rokmi. "Nie som si v tom istá, ale v tom čase sme chodili dosť často ku známym na dedinu. Tam sa hral v pieskoviskách aj s psíkom. Hoci som ne neho dozerala, neviem či som ustriehla, či sa so psíkom nebozkával, pretože ho večne objímal. Alebo či si medzi hladkaním psa a jedením umyl ruky," preberá v pamäti možné príčiny nákazy.
Dušan sa po zdravotnej stránke ničím nevymykal od rovesníkov. Keď vládla chrípkova epidémia, neobišla ani jeho. Keď smrkali spolužiaci, o chvíľu smrkal aj on. Nebol odolný, ale ani prehnane chorľavý. Občasné bolesti hlavy či brucha má predsa raz za čas každý. Aj alergické vyrážky na ňom mamička občas pobadala, ale keď nesvrbeli a po týždni prešli, nerobila si z takých maličkostí ťažkú hlavu. Evidentne u neho toxokaróza neprepukla. Larvy sa v jeho vnútri cudzopasili tichúčko a nebadane. Až dovtedy, kým sa im nezapáčilo v jeho pľúcach. Usadili sa a začali robiť neplechu. "Bolo to pred rokom. Začal kašľať, najprv mierne, no po dvoch týždňoch poriadne. Keď mu teploty stúpli na 39 °C a ťažko dýchal, vedela som, že je zle. Mala som tušenie, že to bude zápaľ pľúc, alebo priedušiek. Lekárka ho popočúvala, niečo sa jej nepozdávalo, preto ho poslala na rontgen. Na ňom bolo klbko larvičiek pekne vidieť. Úplne som sa zhrozila, na také niečo by som si nikdy nepomyslela," opisuje Dušanova mama.
Chlapec bol niekoľko dní hospitalizovaný, aby sa predišlo komlikáciám a doliečil sa už doma. Zvieratká má naďalej rád, ale hladká ich už s vedomím, že si bude musieť okamžite ísť umyť ruky.
Samičky merajú až 18 centimetrov
Pôvodcom ochorenia je tenký červík - škrkavka psia (Toxocara canis) a škrkavka mačacia (Toxocara cati), ktorý žije v črevách psov a mačiek. Samci červa merajú 8 - 10 cm, samice sú väčšie, dosahujú dĺžku až 18 cm (na snímke). Samica denne vylúči do čreva hostiteľa až 200 tisíc vajíčok. Infekčná larva sa vo vajíčku vyvíja za optimálnych podmienok (teplota 15 - 35 °C, vlhkosť 85%) 14 až 21 dní. V pôde môže larva prežívať až niekoľko rokov.
Človek je pre larvu príležitostným transportným hostiteľom, v ktorom prebieha jej neúplný vývojový cyklus. Uvoľnené larvy z vajíčok migrujú do rôznych tkanín, kde sa opúzdrujú. V ďalšom vývoji nepokračujú. Larvy prechádzajú tkanivami, pričom spôsobujú ich mechanické poškodenie. V mieste prechodu vznikajú lokálne reakcie - zápaly a nekrotické zmeny.
Na západe vedia, ako sa chrániť
Hygienu košických pieskovísk majú na starosti niektoré mestské časti a Správa mestskej zelene. Tá má v údržbe 484 pieskovísk, z ktorých až 97 sa nevyužíva, preto ich v súčasnosti likviduje. Náklady na ich pravidelnú starostlivosť sú totiž vysoké. Správca je v zmysle zákona o verejnom zdravotníctve povinný zebezpečiť výmenu piesku pred začiatkom sezóny, niekedy i počas nej, čistenie, prekopávanie, prehrabávanie a premývanie minimálne raz za dva týždne.
Vo vyspelých západných štátoch sa problému nákazy toxokarózou venujú veľmi intenzívne. Psíčkari si tam nemôžu dovoliť neupratať po svojom štvornohom miláčikovi. Ak by ich totiž niekto prichytil, hrozí im mastná pokuta. Okrem toho, pre psov sú v cudzine zvlášť vyhradené venčoviská, kde sú inštalované schánky na psí trus spolu s lopatkami alebo sáčkami, do ktorých ich zbierajú. Schránky sú aj u nás, ale využíva ich málokto.
V zahraničí myslia aj na to, ako uchrániť pieskoviská od znečistenia túlavými psami a mačkami. Vymysleli na to veľmi jednoduchú metódu. Keď sa deti nehrajú, stačí piesok zakryť igelitovou plachtou alebo rámom s jemným pletivom. Mačky a psi sa na pohybujúci terén boja vkročiť a piesok je tak od nich uchránený. Bežne sa takéto niečo praktizuje na pieskoviskách v materských školách.
Žiaľ, naše pieskoviská i verejné trávniky sú plné psích exkrementov. Zvlášť dobre sú viditeľné v zime, keď je všade sneh a hnedé kôpky "svietia" jedna vedľa druhej. Ak niekto psíčkára upozorní, aby po svojom zverencovi upratal, v lepšom prípade sa nedočká žiadnej reakcie, v horšom spŕšky nadávok...
Stranu pripravila: Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
