nehovorilo, že: "Jablko nepadá ďaleko od stromu," "Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin", "Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko..." Azda tieto tri zdedené ľudové múdrosti by si mali rodičia častejšie precvičovať vo svojej výchovnej praxi.
Pravda s jablkom
Osobný príklad, vzor je obsiahnutý v prísloviach s jablkom, aj v porekadle o matke, otcovi a deťoch. Rodičia si v detstve osvojili určité návyky, spôsob komunikácie, spoločenské pravidlá, odpozorovali správanie svojich rodičov i súrodencov a to všetko priniesli do svojich rodín. Kto by nechcel svoje deti dobre a správne vychovať? Niektorí nezabúdajú na generačné rozdiely a prispôsobujú sa dobe, mení sa ich postoj k problémom detí, nemajú vo všetkom pravdu, ako ich otcovia. Mali by byť kamarátskejší, chápavejší. Veľa otcov dáva cítiť svojim rodinám, "kto je doma pánom", tí, čo majú päť minút denne (je to preukázateľné) na deti, sa obmedzujú na niekoľko kategorických imperatívov.
Spoločenská výchova detí
Je veľmi dôležitá odmalička, tak ako hygienické návyky, najlepšie osobným príkladom. Dieťa opakuje to, čo vidí a počuje u rodičov. Ak budeme v styku s dieťaťom a v rodine zachovávať spoločenské pravidlá, dieťa sa im naučí nenásilne.
Len čo sa naučí hovoriť, má zdraviť vždy, keď pozdravíme my. Deti rady zdravia, dáva im to pocit "dôležitosti". Dospelí mu majú odpovedať zdvorilo, ako dospelému. Najneskoršie do 5 rokov má dieťa zdraviť známe osoby, alebo po príchode do miestnosti už samostatne, aj keď ide samo.
Keď sa učí rozprávať, učíme ho slovíčkami "ďakujem" a "prosím", sami mu ďakujeme za preukázanú službu a ak niečo chceme, poprosíme. Neprosíme, ak má splniť bežnú povinnosť - obliecť, umyť sa. Od troch rokov by malo poznať rozdiel medzi tykaním a vykaním. Medzi 4. a 5. rokom ich učíme oslovovať našich známych priezviskom. Správnym oslovovaním ich učíme úcte k starším.
Úcta a ohľaduplnosť
Úcte a ohľaduplnosti voči starším učíme dieťa pri každej príležitosti. V dopravných prostriedkoch sa matky dopúšťajú výchovnej chyby, ak dieťa posadia na jediné voľné miesto a ony stoja. Má si sadnúť matka, malé dieťa vziať na kolená, ale trojročné môže postáť. Ak sedí dieťa a pristúpi starší človek, poprosíme ho, aby vstalo a potom vysvetlíme, že starších bolia nohy, kým ono behá a skáče bez problémov. Päťročné by samo malo uvoľniť miesto. Prejavom úcty je, aby deti dávali starším prednosť v dverách aj inde.
Odúčajme skákať dospelým do reči, lebo tento zlozvyk sprevádza mnohých celý život. Naučme ich slušne stolovať (o tom sme už písali), no nespútavajme ich zákazmi a príkazmi, mohli by byť zakríknuté. Od 10 - 12 rokov môže matka od synov vyžadovať galantnosť - uvoľniť miesto v kresle, nezačať jesť bez nej, nechať ju ísť po svojej pravici, podať, ak niečo spadne. Tieto základné pozornosti žene by mal preukazovať otec rodiny a osobným príkladom byť vzorom deťom. To platí aj pre matku a ak to deti vidia, bude to najlepší základ pre vytvorenie pevných pút k rodičom aj v nebezpečnej puberte. (A nemali by sme zabudnúť na ľudovú múdrosť.)
Soňa MAKAROVÁ
Autor: Nestarnúca múdrosť predkov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
