Turniansky hrad. Planiny Slovenského krasu však ponúkajú aj množstvo iných, menej nápadných a známych krasových fenoménov.
Jedným z pozoruhodných výtvorov v krasových oblastiach sú škrapy, skalky vystupujúce na povrch, ktoré neraz tvoria súvislé polia. Škrapy patria medzi menšie formy krasového reliéfu a majú formu skalných hrebienkov, vystupujúcich na povrch z vápencového podložia. Tieto hrebienky oddeľujú rozličné, viac či menej hlboké a široké ryhy a žliabky, ktoré chemicky vyhlodala a vyleptala zrážková voda. V podmienkach Slovenského krasu sú škrapy vysoké nanajvýš niekoľko desiatok centimetrov, na Balkáne a v trópoch však dosahujú až niekoľkometrové rozmery. Na ich územie sa zvyčajne viaže typická sucho- a teplomilná flóra a fauna.
Azda najznámejšími škrapovými poliami Slovenského krasu a vlastne aj Slovenska sú Kečovské škrapy, Domické škrapy a škrapové pole na Turnianskom hradnom vrchu. Prvé dve menované polia ležia neďaleko seba, v južnom cípe Silickej planiny, na úbočiach vrchov Maliník a Čertova diera.
Škrapové pole na Zádielskej planine sa rozprestiera od jej južných okrajov a spadá aj na svahoch až k Turnianskmu hradnému vrchu. Okrem typického vzhľadu územia je aj jednou z najvýznamnejších floristických lokalít Slovenska - vyskytuje sa tu endemická rumenica turnianska. Je prírodnou rezerváciou s rozlohou 13,8 hektára.
BEDEKER
Prístup: Na Turniansky hradný vrch a ďalej na Zádielsku planinu vedie modrá značka z Turne nad Bodvou. Výstup na planinu popod hrad a následne kamenistým chodníkom priamo cezškrapové polia, prechod peknou lúčnou scenériou s nádhernými výhľadmi do kaňonu, zostup do Zádielskej tiesňavy a následne ňou smerom do Zádielskych Dvorníkov je pekným, mierne náročným poldenným výletom, ktorý v pohodlnom tempe zaberie 5 - 6 hodín. Z väčšej časti kopíruje aj náučný chodník a je ideálnou terénnou učebnicou krasových javov.
Martin BELEJ
Autor: Škrapové polia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
