amfiteáter, čo je podľa slovníka cudzích slov antické okrúhle alebo elipsovité divadlo so stupňovito usporiadaným hľadiskom, v ktorom sa konali rozličné predstavenia, hry, zápasy gladiátorov, boje s dravou zverou a iné "šou". Amfiteáter je ale aj polkruhovitá prednášková sieň so stupňovito rozloženými radmi sedadiel či podobne riešené hľadisko vo voľnej prírode. Názov amfiteáter má svoj pôvod v gréckom slove amphi, čo znamená dookola. Najväčším amfiteátrom v celej starovekej Rímskej ríši bol amfiteáter v Ríme, známy u nás pod názvom Koloseum (v zahraničí nazývaný Colosseum alebo Coliseum, prípadne Colosseo).
Peniaze nesmrdia
S výstavbou obrovského rímskeho amfiteátra sa začalo okolo rokov 70 až 72 nášho letopočtu, a to za vládu cisára Vespaziána (alebo, ak chcete, Vespasiana). Tento veľmi schopný a súčasne veľmi lakomý cisár je vraj autorom výroku "pecunia non olet" (peniaze nesmrdia), pod ktorým zvýšil poplatky za používanie verejných záchodov a daň za predaj moču garbiarom. Cisár dobre vedel to, že ľud potrebuje chlieb a hry, a preto sa rozhodol postaviť nový amfiteáter. Na financovanie použil svoj podiel na bohatstve, ktoré Rimania ulúpili pri svojom víťazstve nad veľkým židovským povstaním v roku 70. Stavať sa začalo v tesnej blízkosti rímskeho fóra (Forum Romanum), a to na mieste bývalého umelého jazera v záhrade tzv. Zlatého domu cisára Neróna. Zatiaľ čo pôvodné grécke amfiteátre mali svoje stupňovito usporiadané hľadiska vybudované do svahu, Rimania už boli schopní postaviť dostatočne pevné základy na to, aby amfiteáter s výškou okolo 50 metrov stál na rovine. Umenie stavť vysoké oblúky a klenby sa Rimania naučili od Etruskov a ich techniku výstavby ďalej zdokonalili. Do roku 79, keď Vespazián zomrel, bol amfiteáter postavený po tretie poschodie. Horné poschodie bolo ukončené v roku 80, keď Rímu vládol Vespaziánov syn Titus. V spomenutom roku bol amfiteáter slávnostne otvorený, pričom inauguračné slávnosti vraj trvali sto dní a bolo pri nich zabitých okolo 11 000 divých zvierat. K ďalšej výstavbe a čiastočne aj prestavbe amfiteátra došlo za vlády mladšieho Vespaziánovho syna Domiciána (či Domitiana). Ten dal postaviť na vrch amfiteátra galériu na státie pre pospolitý ľud, čím zvýšil jeho kapacitu. Ďalšou novinkou bol podpivničenie samotnej arény (teda vlastne javiska), pričom v podzemí (nazvanom hypogeum) boli vybudované priestory s klietkami pre divú zver, zbrojnica, sklad náradia i miestnosti na zábavu gladiátorov. Tieto miestnosti boli podzemnými chodbami spojené s prístreškami pre gladiátorov, ktoré boli mimo amfiteátra. Pred vybudovaním hypogea sa vraj aréna dala zaliať vodou a dali sa na nej predvádzať simulované námorné bitky (čosi podobné sme kedysi zažili na košickom jazere). Mnohí historici však pochybujú o tom, že sa takéto námorné hry mohli v amfiteátri organizovať. Stavitelia amfiteátra mysleli aj na ochranu divákov pred páliacim slnkom. Na stožiare na najvyššom murovanom poschodí sa dala napnúť plachta (nazývaná velarium), ktorá prekrývala až dve tretiny arény. Keďže napínanie tejto plachty sa robilo podobne ako napínanie plachát na plachetnici, vykonávali túto činnosť námorníci. Vonkajší prstenec troch nad sebou postavených arkád bol vyzdobený (odspodu) dórskymi, iónskymi a korintskými stĺpmi. Vo vnútri vonkajšieho prstenca bolo vybudovaných šesť ďalších prstencov, ktoré niesli celé hľadisko. Prstence boli preťaté 80 radiálne usporiadnými múrmi. Hľadisko malo niekoľko poschodí, pričom spodné poschodie bolo vyhradené pre cisára, jeho suitu a senátorov, ktorí si mohli priniesť vlastné kreslá. Smerom nahor klesala "vážnosť" návštevníkov. Aby sa zabránilo šarvátkam pri získavaní čo najlepších miest na sedenie, dostávali návštevníci "vstupenky", na ktorých bolo uvedené číslo radu a príslušná sekcia. Nešlo však, samozrejme, o papierové vstupenky, ale o očíslované keramické úlomky. Niekoľko sekcií bolo vyhradených pre rôzne sociálne skupiny, napríklad pre chlapcov s ich učiteľmi, vojakov na dovolenke, hodnostárov cudzích krajín, kňazov atď. Veľmi premyslený bol aj prístup k jednotlivým sekciám hľadiska. Návštevníci prichádzali cez akési tunely zvnútra amfiteátra, čiže vlastne tak, ako prichádzajú návštevníci na dnešné moderné futbalové štadióny. Tieto tunely sa nazývali vomitoria (jednotné číslo vomitorium), pričom toto slovo bolo odvodené od latinského výrazu pre rýchle vypustenie (z toho istého základu pochádza anglické sloveso vomit, znamenajúce zvracať). Celkovo bolo na prízemí amfiteátra 80 vstupov. V roku 217 bol amfiteáter značne poškodený rozsiahlym požiarom (spôsobeným úderom blesku). Stavby poškodilo aj silné zemetrasenie v roku 443. Opravy boli vykonané v rokoch 484 a 508. Amfiteáter sa používal až do šiest
Koloseum a kresťanská cirkev
K radikálnym zmenám stavby došlo v stredoveku. Koncom 6. storočia bol do amfiteátra zabudovaný malý kostol a aréna bola premenená na cintorín. Mnohé priestory pos hľadiskom boli premenené na byty a dielne. Okolo roku 1200 prevzala Koloseum rodina Frangipani a opevnila ho na zámok. Počas veľkého zemetrasenia v roku 1349 sa zrútila vonkajšia južná strana budovy. Zosunutý kameň bol použitý na výstavbu palácov, kostolov, nemocníc a iných budov v celom Ríme.V polovici 14. storočia sa do severnej časti nasťahoval jeden cirkevný rád a zostal tam až do začiatku 19. storočia. Katolícka cirkev hľadala produktívnu úlohu pre ruinu amfiteátra už v 16. a 17. storočí. V roku 1749 vyjadril pápež Benedikt XIV oficiálne stanovisko cirkvi, podľa ktorého treba amfiteáter považovať za sväté miesto, kde boli mučení prví kresťania. Zakázal používať amfiteáter ako zdroj kameňa a zasvätil ho utrpeniu Krista. Ďalší pápeži iniciovali rôzne stabilizačné a reštauračné projekty, pri ktorých bola odstránená aj bujnejúca vegetácia, ktorá postupne narúšala budovu. V súčasnosti sú na rôznych miestach okolo amfiteátra umiestnené kríže a každý rok na Veľký piatok vedie pápež procesiu ku Koloseu, a to na pamiatku kresťanských mučeníkov. V rokoch 1807 a 1827 bola vonkajšia fasáda budovy zosilnená trojuholníkovými tehlovými múrmi. V 19. storočí sa opravoval aj inteirér amfiteátra a čiastočne sa odkrylo podzemie arény. V 30. rokoch minulého storočia bolo za vlády Mussoliniho podzemie arény úplne odkryté. Ostatné reštauračné práce boli vykonané v rokoch 1993 až 2000, pričom sa na ne vynaložilo okolo 20 miliónov eur. Koloseum je spolu s chrámo sv. Petra najznámejšou rímskou pamiatkou a ročne ho navštívi niekoľko miliónov turistov.
Základné údaje o Koloseu
Koloseum má výšku 48 metrov, dĺžku 189 metrov a šírku 156 metrov. Obvod vonkajšej steny bol pôvodne 545 metrov.
Odhaduje sa, že na výstavbu vonkajšieho múru sa použilo 100 000 kubických metrov travertínu, pričom jednotlivé bloky kameňa boli spájané kovovými sponami. Celková hmotnosť týchto spon sa odhaduje na 300 ton.
Samotná aréna (teda javisko) mala dĺžku 83 metrov a šírku 48 metrov. Aréna mala drevenú podlahu, ktorá bola pokrytá pieskom (latinský výraz pre piesok je harena alebo arena).
Kapacita amfiteátra sa dnes odhaduje na 50 000 návštevníkov, aj keď v kódexe z roku 354 sa uvádza, že návštevníkov mohlo byť až 87 000.
Odkiaľ sa vzal názov Koloseum?
Niektoré pramene uvádzajú, že názov Colosseum (ktorý sme si poslovenčili na Koloseum) pochádza od "kolosálnej" sochy cisára Nerona, ktorá stála pri jeho Zlatom dome. Pre obrovskú sochu však mala latinčina názov coliseus. Až okolo roku 1000 bol pre obrovský amfiteáter vytvorený výraz colosseum, pričom v stredoveku bol tento výraz pozmenený na coliseum. V Taliansku sa tento amfiteáter aj teraz nazýva il colosseo. Menej známy názov pre Koloseum je Flaviov amfiteáter, a to podľa dynastie Flaviovcov, ktorej zakladateľom bol inicátor stavby amfiteátra, cisár Vespaziánus.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
