odopretí ďalšej sladkosti. Z bývalého batoľaťa je veľký chlapec a dievča a pre ich psychiku je taký prerod veľkou úlohou - preto občas vznikne v nej takýto "skrat".
Objav vlastnej vôle
Podobné scény na verejnosti nie sú zvláštnosťou. Vy sa hanbíte, lebo okolie vás určite považuje za matku, ktorá nezvláda svoje dieťa, aj keď ho sami zažili a teraz sa tvária, ako keby mali doma neviniatka - to sú podľa odborníkov vzácne prípady. Podľa nich je naopak normálne, ak dieťa medzi druhým a štvrtým rokom takto občas vyvádzať. Aj v našom dome trojročná Esterka tyranizuje matku alebo otca, keď odchádza jeden z nich výťahom a ona chce dať ešte viac pusiniek. Reve, ako keby ju rezali a donúti rodiča k návratu. Horšie je to na chodníku alebo na prechode cez cestu, keď sa treba vrátiť pre hračku domov. Dieťa objavilo vlastnú vôľu. Vo fyzickom zmysle opustilo materské telo dávno, ale duševne bolo s rodičmi najmä s matkou stále zrastené. Preto to s ním tak začne "kývať", keď objaví, že aj ono má svoju vlastnú vôľu.
Náhradné riešenie
Výbuchy vzdoru bývajú pri obliekaní niektorých vecí. Osvedčila sa lesť, ako náhradné riešenie - musíte ísť k babičke, lebo napiekla vynikajúci koláč. Za supermarketu sa dostanete bez druhej čokolády s prísľubom, že vonku sa pozriete na holubov alebo sa budete ponáhľať na ihrisko, teda náhrada niečoho reálneho. Ak potrebujete niekam spolu ísť, nenechávajte dieťa hrať sa do poslednej minúty a potom ho vziať za ruku a ponáhľať sa preč. Dajte mu predtým čas, aby ešte oblieklo bábiku, alebo dostavalo domček. Nebude mať pocit, že svet je proti nemu.
Niekedy liberálny rodičia navrhnú dieťaťu viac alternatív pre zábavu: kolotoč, kúpalisko, bábkové divadlo. Dieťa je zmätené a chce všetko odrazu. Rozumný je jeden návrh.
Netrestať a brať dieťa vážne
Dieťa nedostáva záchvaty zlosti a vzdoru preto, aby nahnevalo rodičov. Nie sú to ani prejavy zlej povahy alebo nevychovanosti. Aj keď vás veľmi svrbí dlaň, ovládajte sa a neudrite ho. Celé to divadlo je iba prejav preťaženia alebo nezrelej nervovej sústavy. Zostaňte aj keď s premáhaním pokojný, počkajte až "vychladne" a rozprávajte sa ako keby sa nič nestalo. Nevyčítajte jeho zlosť, pretože u citlivejších detí vybudujete stály pocit viny, s ktorým nebudú ľahko šiť v dospelosti. Berme deti vážne, veď ony ani po ničom inom netúžia. Otupíte tým silu ich vzdoru. Ak sa chlapca opýtate či má rád konkrétne ihrisko a on odpovie kladne, slúbte mu, že budete chodiť len tam a on bude veľký a dôležitý, lebo si myslí, že sa riadite jeho želaním.
Z praxe vyplýva, že zauchom reagujú častejšie na malého tyrana oteckovia, kým mamičky sa ovládajú, ale potom užijú nejaký upokojujúci prostriedok. Oteckovia nepovažujú "vystrájanie" za také dramatické ako mamičky, ktoré vidia v ňom niečo ako schválnosť. Chce to trpezlivosť!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
