replikami z hry. Ženský zákon má divácky úspech. Ľudia sa spokojne mrvia na stoličkách, padá opona, búrlivo tlieskajú. Vychádzajúc zo sály začujem: "Košická bola opäť vynikajúca. Kto to hral Aničku? Najviac sa mi páčil Števko." Herci, ich výkon i príbeh sú témou debaty nadšených divákov. Nikto však nevraví, režisér to vynikajúco naštudoval, osvetlenie bolo dobré, ten zvukár je ale "makač". Diváci totiž vnímajú len výsledok. Uvedomujú si iba hercov. Za diváckym úspechom predstavenia však stojí omnoho viac ľudí. Čím žije divadlo, kým doň prídu návštevníci, čo sa v ňom odohráva, čo je za spadnutou oponou... To sme chceli vidieť, keď sme sa vybrali do Štátneho divadla Košice (ŠD) na reportáž...
Je pondelok, 10.30 hod. a naše kroky smerujú do Historickej budovy ŠD, kde práve prebieha technická skúška. Pripravovaná opera Nápoj lásky je už na "spadnutie", scéna však musí stáť o to pevnejšie. Po javisku pobehujú chlapi z výroby, z hľadiska na nich kritickým okom pozerá scénograf, režisér i kostýmová výtvarníčka. "To okno treba trošku posunúť," zaznievajú príkazy zdola a hore sa nanovo zapínajú stroje. Všade vládne vrava, diskusia, precízne pohľady.
Aj keď je návrh scény dielom scénografa Jána Hanáka, nič v divadle nevzniká samostatne, bez dohovorov a porád. "Koncepciu stavia celý umelecký štáb. Predstavenie musí mať jednotný názor," vysvetľuje výtvarník, ktorý sa pri tvorbe scény nechal inšpirovať predlohou. "Ak robím scénu pre Donizettiho operu, musím poznať predlohu i hudobnú zložku. A tú ja poznám," vraví s úsmevom J. Hanák, ktorý nás uvádza do obrazu a prezrádza, že vytvorenie scény trvá od prvých debát po finále približne 3 mesiace.
Trpia najmä nervy
Toto obdobie býva nielen plné nápadov, ale i občasných nárazov a stretov s ďalšími tvorcami. "Stáva sa, samozrejme, že sa občas scénograf povadí s režisérom. Ja som sa na jednej technickej skúške tak pohádal s režisérom Hájkom, že sme sa obaja museli ísť na pol hodinu upokojiť mimo divadla." A kto vyhral, vyzvedáme. "Koňak," žartuje režisér Miroslav Fischer, ktorý má s réžiou opier bohaté skúsenosti. Hoci vyzerá pokojne, prezrádza, že pri práci trpia najmä nervy. "Nie je jednoduché zosúladiť toľko ľudí, aby všetko šlo, ako má." Na jednej opere pritom neraz spolupracuje aj viac ako 200 ľudí.
V hľadisku sa pohybuje aj kostýmová výtvarníčka Danica Hanáková. Jej najťažší deň ešte iba príde. "Najťažšia je prvá kostýmová skúška. Tú budeme mať zajtra a viem, že ma s niektorými čaká menší boj, aby sa nastrojili, ako to vyžadujem," vraví s úsmevom D. Hanáková. Na kostýmovú skúšku prichádzajú nielen herci, ale aj vlásenkárky. Ujasňuje sa celková vizáž jednotlivých protagonistov. "Muži obyčajne vymýšľajú viac ako ženy," prezrádza vlásenkárka Eva Bačová, ktorá sa stará nielen o účesy, ale aj o umelecké líčenie. "Najviac ´bojujú´, ak im máme lepiť fúzy a bradu. Navyše sa nie veľmi radi líčia. No charaktery nalíčené byť musia. Aj keď je to len púder a zvýraznené oči." Najzložitejšia úprava je, ak hrajú herci v dobových hrách. "Zamaskovať ich tak, aby vyzerali ako za oných čias, to dá prácu," vraví pani Bačová, ktorá však svoju robotu miluje.
Spojenie - svoju prácu milujem - počuť v divadle veľmi často. A nepoužívajú ju len herci, ale aj inšpicientky, rekvizitárky, ľudia v dielňach. "Za nič na svete by som nemenila," vraví o svojom povolaní Jana Grodná, ktorá vyrába doplnky. Klobúky, vejáre, náramky, občas i šperky, škrabošky a masky. To všetko pochádza z jej dielne. "Najradšaj pracujem na zložitých veciach. Na takých, o ktorých treba aj niekoľko dní rozmýšľať, ako to zrealizujem." Jej práca začína prijatím návrhu od kostýmovej výtvarníčky. No, ako sa hovorí - papier znesie veľa. A tak, čo sa dá nakresliť, sa nie vždy musí dať aj vyrobiť. "Do opery Nápoj lásky som robila zvieracie masky. Danka Hanáková ich nakreslila, no už pri pohľade na návrh som videla, že sa s tým bude treba pohrať a vymyslieť, ako to urobiť, aby sedeli."
Tvorivosti si užijú nadostač aj v krajčírskych dielňach. Tam sa realizujú nápady návrhárov a vznikajú neraz mimoriadne zaujímavé kostýmy. "Šitie civilných šiat sa s divadelnou prácou nedá porovnať. Nešijeme tu sto rovnakých nohavíc, tvoríme unikáty," prezrádza vedúca pánskej krajčírskej dielne Helena Benčová. "Najviac sa natrápime s veľkými vecami, napríklad taký rokokový kabát. S komplikovaným kostýmom sa zaoberáme aj týždeň," vraví pani Benčová, ktorá má vynikajúci prehľad v dejinách kostýmu.
"Škoda, že ste neprišli o čosi skôr, mali sme tu rozložené scény na operu, aj činohru," vítal nás v dielňach vedúci scénickej výroby Dušan Tažík. Scéna, ktorá sa počas technickej skúšky po prvýkrát zjaví na javisku, stojí totiž vo finálnej podobe už aj v dielni. Aj tam priebežne chodí scénograf, aby videl, či práce napredujú podľa jeho predstáv. "Mojou úlohou je prevziať inscenáciu, návrhy a technickú dokumentáciu. Na výrobnej porade potom predložíme rozpočty a začíname nakupovať materiál," uvádza nás stručne do problematiky D. Tažík, ktorý momentálne pracuje s 11 ľuďmi. "Máme tu zámočníka, stolára, umeleckého čalúnika, maliara, kašírnika." Tí za niekoľko týždňov dokážu vytvoriť neraz obdivuhodné stavby. Scéna totiž musí byť nielen praktická, ale aj efektná. "Mnohé scény sú veľmi komplikované, no sme na to zvyknutí. Vieme, že musíme vyrobiť všetko od najmenšej vecičky až po domy a ich zariadenia."
"Vzadu vládne nervozita, herci majú trému"
Kým v dielňach finišujú práce scén a kostýmov, na javisku Malej scény sa o pár minút začína skúška predstavenia Komplic. Posledné minúty pred nástupom na javisko využívajú herci, vlásenkárka i inšpicientka na cigaretku, či debaty. "Vzadu vládne nervozita. Herci majú trému. Nie všetci, ale mnohí," odpovedá na otázku, ako to vyzerá v zákulisí, kým diváci spokojne sedia v hľadisku, inšpicientka Erika Marištiaková. Tá na druhej generálke preberá predstavenie a od tej chvíle zodpovedá za to, aby hra prebiehala na každom predstavení tak, ako je naskúšaná. "Inšpicient je človek, ktorý vedie predstavenie," vysvetľuje pani Erika. "Zodpovedáme za to, aby všetko fungovalo, herci nastúpili v pravý čas, kontrolujeme aj scénu. Či všetko drží pevne, aby si nikto počas predstavenia neublížil." Najväčším stresom je vraj premiéra. "Kým sa hra ´neusadí´, vládne značná dávka nervozity. Stále dookola kontrolujeme, či sme na nič nezabudli, či máme všetky rekvizity na svojom mieste. Všetko to máme poznamenané v inšpicientskej knihe." Inšpicientka je pri predstavení od jeho úplného začiatku. Takže ju môžete stretnúť ráno na skúške i večer na predstavení.
Herci i ostatní musia byť v divadle minimálne hodinu pred jeho začiatkom. "Je to reálny čas na prípravu a na to, aby sme všetko stihli," vraví herečka Dana Košická, ktorú sme našli samu v šatni. "Sedím tu s pani Drotárovou, tá sa však niekde zašila a opakuje si text." D. Košická sa už pred predstavením do textov príliš nedíva. "Nerobievam to, lebo potom mám na javisku pocit, že som to už dnes kdesi počula. No je to individuálne. Každý má iný štýl práce," vraví herečka, s ktorou sa vyberáme za rekvizitárkou. U nej si vyzdvihne svoj obľúbený čaj a my začíname klebetiť.
"Najpoctivejší sú barytóni"
"Dnes som tu od rána," vraví pani rekvizitárka Olinka. "Najprv som bola do 14.00 na skúške opery a po obede som už začala chystať večerné predstavenie. Nakúpila som spotrebné rekvizity - chlebík, šunku, musím uvariť polievočku. A pripravila som všetky rekvizity tak, ako sme to už na technickej skúške naskúšali s výtvarníkom." Pani Olinka si uloženie rekvizít v každom predstavení pamätá naspamäť. "Keď umriem, nikto už nebude vedieť, kde čo stálo," smeje sa a my vyzvedáme, kto z hercov najviac zabúda na rekvizity, s ktorými má vyjsť na javisko. "Najzábudlivejší sú operní speváci. A špeciálne tenori. Najpoctivejší sú barytóni," vraví a vedie nás do rekvizitárne. "Každé predstavenie má svoj regál. Po predstavení poumývam poháre, taniere a všetko uložím na svoje miesto. Až tak idem domov."
My pri odchode ešte nazeráme do pánskej šatne. A čo porábajú páni pár minút pred začiatkom predstavenia? "Pijeme čaj, pozeráme texty a ohovárame kolegyne," vtipkujú. "Keď sme viacerí, hráme karty," dodávajú položartom a začnú sa zberať na javisko.
Predstavenie začína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
