interval 10 až 11tisíc korún. Priemerná mzda, ktorú ťahajú hore najmä lepšie zarábajúci zamestnanci, bola vlani 19 774 korún. Je to o 96 percent viac ako v roku 1997, keď bola priemerná mzda 10 086 korún. Najrýchlejší rast miezd bol podľa generálneho riaditeľa sekcie demografie a sociálnej štatistiky Milana Olexu v rokoch 2002 a 2004, keď presiahol desať percent.
Priemerná mzda je však ovplyvnená malou skupinou ľudí, ktorí zarábajú podstatne viac, ako je priemer. Štatistický úrad preto zverejňuje aj medián miezd, ktorý bol vlani 15 425 korún.Polovica všetkých zamestnancov zarábala menej, ako je medián. V roku 1997 bol medián miezd 8 247 korún. Jeho nárast bol teda pomalší ako v prípade priemernej mzdy, a rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami sa zväčšil. "Znamená to, že sa zvýšila nerovnováha medzi mzdami zamestnancov. Aj napriek tomu je však tendencia vývoja miezd dobrá,pretože rastú aj nízke príjmy," povedal Olexa.
Rýchlejšie ako hrubé mzdy rástli čisté. Priemerná čistá mzda bola totiž v roku 2006 o 99,6 percenta vyššia ako v roku 1997. Znamená to, že za desať rokov mierne kleslo daňové zaťaženie zamestnancov. Na účty zamestnancov prichádzalo minulý rok v priemere 15 466 korún.
Ivan Chrappa z odboru štatistiky práce a miezd Štatistického úradu SR si nemyslí, že by bol nárast priemernej mzdy takmer na dvojnásobok prirýchly: "Vývoj za posledných desať rokov je zdravý." Vzhľadom na súčasný stav ekonomiky bude podľa neho priemerná mzda rásť aj naďalej. "Rast sa zrejme mierne spomalí," povedal.
Analytici však za smerodajný považujú rast reálnej mzdy. Ten totiž vyjadruje,či si môžu ľudia kúpiť dnes viac,ako napríklad v roku 1997.
V porovnaní s rokom 1997 sa zvýšil počet ľudí,ktorí zarábajú menej,ako je priemerná mzda. Ide však len o mierny nárast o 0,8 percentuálneho bodu na 67,4 percenta.
Analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian to vysvetľuje tým, že za posledné dva roky vzrástol počet zamestnaných ľudí o 130tisíc. Tí však zrejme nenastúpili hneď na vysoko platené pozície, a teda zarábajú menej, ako je priemerná mzda.
Na Slovensku sa za poslednú dekádu prehĺbil rozdiel medzi platmi žien a mužov. V roku 1997 zarábali v priemere o 21,5 percenta menej a vlani to bolo takmer o 27 percent. Podľa Chrappu je to preto, lebo ženy mávajú menej nadčasov a svoju kariéru odkladajú pre materstvo. Najmenšie rodové platové rozdiely sú u zamestnancov s úplným stredným a nižším vzdelaním. Naopak, najväčšie rozdiely sú medzi zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
