Slovenska do eurozóny k 1.januáru 2009", nemá chybu. Kto si čosi pamätá spred volieb, napríklad to, ktorá strana si urobila zo spoločnej meny promo a imidžový náter, a ktorej strane to chýbalo najmenej, musí uznať, že ako nominácia na Kremnické gagy by sa "výzva" uživila. Vrátane ďalšej hlášky premiéra, že popri maastrichtských kritériách bude vláda plniť aj svoj sociálny program: Vianočné príspevky pravidelne na každý dôchodcovský stôl, príspevok pri narodení prvého dieťaťa (druhému už netreba) či zníženie DPH na internet. To je veľmi dôležité, lebo, ako je všeobecne známe, www je najpomalšie sa rozvíjajúci trh na svete a sledovanosť najmä pornostránok na Slovensku je nízka.
K tejto kolosálnej kamufláži len jedna poznámka. Veľkosť štátu, teda verejného sektora, je na Slovensku obrovská, ale, ako sme si nedávno povedali pri Dni daňovej slobody, stále jedna z najnižších v Európe v mierke k HDP. To je len dobre, avšak keby Fico nechcel len klamať svojich voličov, ale budovať "sociálny štát", ako sľúbil, tak prvá vec, ktorú by musel urobiť, je zvýšíť daňové zaťaženie cca o 25 percent. Aby sme sa dostali kdesi na úroveň Belgicka, Nemecka či podobne, nevraviac o Škandinávii. Alebo preskupiť do sociálneho rezortu ešte takých 50 miliárd. To pre začiatok. Nevadí, z grafov sa nenajeme, ani z toho od MVK, podľa ktorého Smer podporuje 38 percent voličov. Bolo aj horšie...
Aby sme nezabudili na euro. Ivan Mikloš sa hneď slušne ohradil, že veru oni, SDKÚ, vstup k 1.januáru 2009 podporujú, ale ak vláda bude "vytvárať inflačné riziká", teda rozumej rozhadzovať (akože ľudia majú viac peňazí, väčší dopyt, ceny idú hore), tak "náš vstup nemusí byť taký istý". Exminister financií zaiste prepočul, že Fico sa raz dokonca vyhrážal aj reguláciou miezd. Počiatek minulý rok dokonca iniciatívne navrhol zmenu inflačného kritéria. Síce nie Európskej centrálnej banke, len v rozhovore pre Wall Street Journal.... Isté je, že držaním rozpočtovej disciplíny zubami-nechtami berie Fico SDKÚ muníciu na ostré streľby.
A najvyššou prioritou vlády je obmedzenie výdavkov tak, aby sa vošli pod 3 percentá HDP. To je fakt, to vyhlásili viackrát. Ale o to ani nejde.
Celý tento dialóg o eure len ukazuje plytkosť, ľahkovážnosť a sebastrednosť politiky, ktorá o obsah už ani nezakopne a vybíja sa v tom, že Smer napadne SDKÚ a SDKÚ napadne Smer. Politici správne vycítili, že témam, ktorými sa akože zaoberajú, radový občan nemôže bez základného záujmu a štúdia porozumieť, čo využívajú nielen na to, aby brutálne zjednodušovali, ale aj na vyhýbanie sa hlbším diskusiám a potenciálne iným záverom, než aké sa od nich očakávajú. Odkedy sa Fico priklonil k prijatiu eura, ikskrát ohlásil, že má viac výhod ako nevýhod. Nič proti tomu, že ho osvietilo, až keď sa stal premiérom. Ale to, aby piruetu o 180 stupňov predviedol bez straty dôveryhodnosti a aspoň základného dovysvetlenia, kde zbadal tie výhody a v čom spočívajú, tak to je možné asi len na Slovensku.
Autor tohto textu nie je ekonóm a dodnes si nie je stopercentne istý, či euro má viac nevýhod ako výhod. Len veľmi silné podozrenie. Vie ale toľko, že v krajinách, ktoré euro k 1.januáru 2009 ani neprijímajú (len majú k nemu niekedy pristúpiť), bola téma výhody-nevýhody spoločnej meny rozobraná doslova na súčiastky. Napríklad, Václav Klaus už pred rokmi vyjadril údiv nad tým, že v diskusiách o pripojení sú relevantné výlučne maastrichtské kritériá. Tie sú, z podstaty veci, kritériami členov eurozóny pre nových uchádzačov, a ich plnenie má zabezpečiť, aby nový štát svojím vstupom neohrozil spoločnú menu. Sformuloval už niekto kritériá inverzné, teda také, za akých podmienok budú výhodné pre pristupujúci štát? Nikto, pričom sa už chystá "generálny zákon" a kampaň. Aby to nebolo také abstraktné: Analytik Tóth, inak priaznivec prijatia eura, len tak z voleja nedávno povedal, že vzhľadom na nižšie úrokové miery v e-zóne bude prechod znamenať transfer bohatstva od tých, ktorí majú úspory, k tým, čo majú úvery (teda sú zadĺžení). Vládny zmocnenec pre euro, superexpert Igor Barát, sa pozeral ako teľa, nerozumel ani vete, vôbec nechápal.... Uvedomujú si títo politici, že ide o konkrétnych ľudí, o ich peniaze? Na otázku, že ktorá výhoda eura vyváži zrušenie efektu zlacňovania dovozov cez posilňovanie koruny, doteraz neodznel ani pokus o odpoveď.
Tým nie je povedané, že výhody možno, azda, náhodou neprevažujú. Len toľko, že triviálna reč politikov o takej významnej zmene, redukcia témy na nástroj či plochu straníckych šarvátok, je ohromná nezodpovednosť voči ľuďom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
