Michaľan a druhá od Šarišských Sokoloviec. Je to aj najstaršia súčasná budova v obci, kde okrem krčmy bol obchod a obecný úrad.
História Sabinova a Orkucan sa začala oficiálne od roku 1248, ale obidve udalosti existovali oveľa skôr. Prvá písomná zmienka obidvoch pochádza z rovnakej listiny kráľa Belu IV. Až do roku 1546 sa vyvíjali samostatne. Orkucany nejaký čas patrili pod správu Šarišského hradu a potom sa ich zmocnili zemepáni.
Dôležitým medzníkom vzájomnej väzby medzi Sabinovom a Orkucanmi bol rok 1546. Vtedy orkucanskí zemepáni Lobockovci predali obec aj s poddanými za 1614 florénov mestu Sabinov. Štyristo rokov potom Sabinov vystupoval voči Orkucanom ako zemepán a Orkucany sa stali poddanskou dedinou susedného Sabinova. K zmene vzťahov došlo pri zrušení poddanstva v Uhorsku, v roku 1848. Časť zemepánskej pôdy si v dedine odkúpili od mesta už slobodní roľníci a na zbytku pozemkov si Sabinov vytvoril svoj veľkostatok, v podobe Ovčiarskeho majera. Pri vzniku Štátnej roľníckej školy, v priebehu rokov 1908 - 1912 podstatná časť tejto pôdy prešla spolu s ďalšími zariadeniami pod správu školy a jej hospodárstva. Medzi zariadeniami bola aj budova spomínanej krčmy.
Zemepánsky a poddaný vzťah medzi Sabinovom a Orkucanmi sa začal formovať v čase prudkého rozvoja remeselnej výroby v meste a v tesnej nadväznosti sa rozvíjal aj obchod a doprava (povozníctvo). Orkucany boli v tesnej blízkosti slobodného kráľovského mesta Sabinova, na Toryskej ceste, z čoho plynuli pre obce výhody, ale aj nevýhody. Pre naplňovanie mestskej pokladnice dalo mesto postaviť v Orkucanoch furmanskú krčmu. Okolo nej prichádzali obchodníci, furmani a ostatní na trhy do Sabinova, zo širokého okolia až do Poľska. Krčma bola veľmi prospešná pre mesto a prinášala mu najväčšie príjmy. O tom sa môžeme dočítať v Dejinách Sabinova. Krčma dobre prosperovala až do začiatku 20. storočia.
Pozostávala z viacerých častí a poskytovala rozsiahle služby. Nástupom železničnej a neskoršie aj automobilovej dopravy, ale aj zriadením spomínanej školy začala strácať na popularite. Značnou mierou ju oklieštila výstavba štátnej cesty a premostenia ponad Jakuboviansky potok začiatkom 20. storočia. V jej okolí bolo navŕšené množstvo hliny a kameňa, čo je dobre viditeľné aj dnes od kaplnky pri bývalom dome Maťašovcov až po začiatok areálu Štátnej roľníckej školy. Takto sa časť zariadení krčmy musela odstrániť, niektoré boli zasypané zeminou a nachádzajú sa pod štátnou cestou. Najväčší násyp zeminy bol práve v priestore budovy krčmy a pri Kočišovom dome.
Budova furmanskej krčmy v Orkucanoch je opradená nejedným tajomstvom, niektoré sú známe, iné menej, ale veľa ostáva ukrytých pod zemou.
V roku 1948 bol vybudovaný v tom čase najväčší vodovod v ČSR z V. Slavkova cez Lipany, Sabinov, do Prešova až na Solivar. V roku 1947 bolo ťažisko výkopových a zásypových prác práve v Orkucanoch. Potrubie pri spomínanej krčme bolo uložené až do šesťmetrovej hĺbky a viedlo ponad Jakuboviansky potok.
Pri výkopoch a ukladaní potrubia sa v okolí furmanskej krčmy našli niektoré nálezy, ktoré by boli istotne zaujímali historikov a archeológov, ale dodržiavanie stanoveného harmonogramu výstavby vtedy bolo najdôležitejšie. Potrubie smerovalo po pravej strane cesty zo Sabinova ku Prešovu. Pod zemou v značnej hĺbke sa našli tri kostry ľudí, niektoré časti kamennej furmanskej krčmy pod cestou a tajomná podzemná z kameňov murovaná skrýš, ktorá bola vysoká asi dva metre a dlhá 18 metrov. Niektorí ju považovali za tajnú podzemnú chodbu smerujúcu na Šarišský hrad. Ako chlapci sme boli na objavy zvedaví a všetko sme na vlastné oči videli. Pred niekoľkými mesiacmi som preštudoval rodinnú kroniku, ktorú si písal František Čermák, dlhoročný účtovník a hospodár školy a ten sa podrobnejšie o tomto náleze zmieňuje, na základe čoho spomínam túto udalosť.
Pred niekoľkými rokmi som pátral po dokumentácii z výstavby vodovodu. Bolo to v čase, keď došlo k privatizácii bývalého podniku Východoslovenské vodovody a kanalizácie, závod v Prešove. Náplň bývalého zariadenia bola prenesená na menšie súkromné firmy, ktoré nemali potrebné podklady k dispozícii a ani neboli ochotné im v tomto smere pomôcť dopátrať sa k nejakým ďalším poznatkom. Nálezy sú pravdepodobne naďalej ukryté pod zemou a možno okrem nich sú aj ďalšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
