Bratislave, odbor herectvo. Najprv sa zamestnala v Komornom
divadle v Martine, kde pôsobila dva roky. Od roku 1948 pôsobí v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Herectvu sa venuje od svojich osemnástich rokov. Uznávaná herečka je od roku 1967 držiteľkou titulu zaslúžilá umelkyňa a od roku 1979 aj titulu národná umelkyňa.
S manželom, novinárom Miroslavom Procházkom sa zoznámila na plese, na ktorý prišla v požičanom kostýme Sládkovičovej Maríny. Tú vtedy aktuálne stvárňovala, a ctiteľovi tvrdila, že je robotníčka z cvernovky, čomu nebolo ťažké uveriť, keďže išlo o ples, na ktorom sa stretávali umelci a robotníci.
"Procházka mal čo robiť, aby si jej srdce získal. Sama priznala, že mu dlho odolávala a neprišla dokonca ani na prvé rande, na ktoré ju pozval. Po tom, ako sa dozvedela, že je ženatý, sa s ním na štyri dni aj rozišla. No odvtedy už boli stále spolu...," píše sa na internetovom portáli bleskovky.sk.
"Bol odo mňa o šesť rokov starší, naučil ma nebáť sa, byť sebavedomou, povedať svoje myšlienky nahlas,
presne ich formulovať. On mal totiž inú štartovaciu plochu ako ja. Kým my sme sa doma rozprávali po záhorácky, on po nemecky a po francúzsky. Hoci sme boli každý z inej maštale, vyšlo nám to," povedala pre časopis Eurotelevízia.
Manžel zomrel vo veku 86 rokov v októbri 2005. Z ich manželstva sa narodili dve deti - syn Miroslav, ktorý vyštudoval réžiu i kunsthistóriu a dcéra Janka, ktorá vyštudovala na filozofickej fakulte jazyky.
Napriek veku sa teší M. Kráľovičová dobrému zdravu a vynikajúcej kondícii. Podľa nej veľmi veľa záleží na genetických danostiach človeka. "Ja som dostala do vienka dlhovekosť a pohyblivosť. Tú si však uvedomene chránim a pestujem tak, že roky chodievam čerpať sily do Piešťan. Nedám na tieto naše kúpele dopustiť. Vždy si krásne zaplávam, doprajem si rôzne procedúry a pookrejem na tele i na duchu. Základ mi dali výchovou rodičia. Naučili ma žiť podľa Desatora Božích prikázaní a myslím si, že nič lepšie neexistuje. Stretla som úžasných ľudí a ešte k tomu v pravý čas. Keď sa mi uzatvorila nejaká etapa života, vždy sa otvorila iná," prezradila pre TV OkO recept na svoju obdivuhodnú vitalitu.
Vo filme debutovala Mária Kráľovičová v dráme Priehrada Paľa Bielika z roku 1950. Hoci už uplynulo viac ako polstoročie, Mária Kráľovičová sa môže hrdiť aj tým, že sa v roku 1956 stala prvou slovenskou televíznou herečkou. Tak sa začala tradícia bratislavských televíznych pondelkov.
Ako divadelná herečka si pamätá obdobie, keď sa hralo v historickej budove ako aj čas odohraný od roku 1955 v Divadle P. O. Hviezdoslava a najnovšie sa teší z možnosti účinkovať na doskách nového Národného divadla. Práve v ňom stvárňuje v sezóne 2006 - 2007 viacero úloh. Hrá napríklad v hrách Chrobák v hlave, Ignorant a šialenec, Katarína, S mamou, Veľké šťastie a Ženský zákon.
O novom divadle povedala: "Všetko je tam veľmi rovnaké a veľmi veľké. Aby som našla šatne, pamätám si farbu kobercov. Páni majú tuším zelený koberec a my, dámy, červený. Podľa toho vždy viem, kde som". Pre TV Oko tiež prezradfila, že si tam vzala zo starej budovy. "obrázky a fotografie mojich drahých detí i vnúčat a aj manžela. Moja dcéra Janka je teraz v Prahe, syn v Košiciach, ale každý deň si telefonujeme".
Dnes oslavuje významné životné jubileum a hoci by sa podľa rodného listu zdalo, že je z nej starenka, ona sa cíti aj vyzerá oveľa mladšie. "Tým, že som zdravá, sa cítim veľmi mladá,... Keď sa však pozriem do zrkadla a vidím tie svoje vrásky... Čas rýchlo preletel. Duša je síce mladá, ale obal zostarol. S tým sa už nič nedá robiť. Som však večný optimista, a tak to aj beriem. Život je krásny, ale veľmi krátky. Mám ho rada a tiež ľudí, dotyky aj bozky," prezradila Kráľovičová, ktorá nie je proti pomoci prírode zo strany plastickej chirurgii. "Sama som si pred rokmi nechala urobiť neveľký zákrok na tvári. Teraz by sa mi zišlo zreparovať aj hrdlo a časť výstrihu, no už si hovorím, že na toto je pre mňa predsa len trochu neskoro. Lebo, kedysi to dobre robiť nevedeli."
Autor: SITA/r
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
