verejnej mienky pasujú do tohto sveta ako slovenský premiér na zjazd KSSZ. Včera sme sa mohli dozvedieť a dočítať, že "Fico mení dejiny" (a podobne). Z ankety MVK totiž vyšlo, že jeho vláda je taká populárna, ako ešte žiadna iná na Slovensku nebola.
Tridsaťpäť percent ľudí si totiž podľa MVK myslí, že vládnutie Smer-SNS-HZDS je úspešné a iba 22 a pol má presne opačný názor. A doteraz, nemusíme pripomínať, obe Dzurindove i predtým Mečiarove garnitúry boli v deficite. Súčasný kabinet je teda prvý, ktorý vykázal plus v pomere kladných a negatívnych názorov. Preto "mení dejiny"...
Zabudnime na to, že politické cintoríny sú plné vlád, ktoré mali vo svojich hviezdnych chvíľach aj vyše päťdesiatpercenté sympatie. Taký blízky a stále aktuálny príklad je Medgyessyho vláda v Maďarsku, ktorej sláva sa zhruba po takom čase, aký má teraz za sebou Fico, priam hviezd dotýkala. Schválila 50-percentné zvýšenie miezd vo verejnej správe, pekne plošné, čo však nezabránilo tomu, aby o rok neskôr už ten ten istý Medgyessy bol vymenený... V porovnaní s týmto výkonom, ale i napr. trajektóriou Kaczynských, ktorú môžeme sledovať teraz v Poľsku, je Fico naprostý amatér. Na Slovensku je 35 percent možno rekord, avšak, pravdupovediac, po takom roku, aký máme za sebou, je to skôr málo, ako veľa. Ak majú tieto čísla nejaký odkaz, tak taký, že všetko je otvorené a možno sa rýchlo ukáže, že Fico trestuhodne spálil šance, ktoré mu dobrý osud ponúkol na tácke.
Porovnávať súčasnú vládu s minulými je metodicky vadné už len preto, lebo v spoločnosti je zásadne zmenená atmosféra. Situácia, keď je nezamestnanosť 8 a pol percenta, skrátka produkuje iné pocity verejnosti, ako vtedy, keď ten istý parameter bol nejakých 18 či dokonca viac percent. O reálnej mzde, tempe zadlžovania spotrebnými a inými úvermi, vyššej dôvere v budúcnosť sa ani nebavme. Ak Slovensko prešlo aj nejakou transformáciou, ktorá sa celkom zmerať nedá, týka sa nálad obyvateľstva. Aj na to existujú výskumy, to je pravda, ale ľudia už odpovedajú s vedomím (podvedomím), že ich výroky sa v nejakej výslednej štatistike objavia. Spokojnosť je dnes v krajine vyššia, ako kedykoľvek, hoci dobrá polovica ľudí si lepší pocit zo života nepripustí. V momente, keď otázka nie je priama, profituje z toho aj vláda. Prečo nie?
Zásadná vec nie je to, že Fico a jeho vláda majú historicky vysoké sympatie, ale to, že sa chopili moci v historicky najkomfortnejšej situácii, v akej sa kedy nejaká vláda na Slovensku nachádzala. V Európe by sa ťažko hľadal ešte jeden premiér, ktorý za necelý rok fakticky nemusel čeliť vážnemu konfliktu. A to, čo ako konflikt vyzeralo, si sám naaranžoval ako mediálne promócie svojich kvázi aktivít. Typický príklad je "boj" s monopolmi, ktorý mu bravúrne vyhral celosvetový pád cien ropy (isteže, je na debatu, či v poklese na Slovensku nie je aj päť percent Ficovho kriku). Reálny, skutočne tvrdý konflikt s nejakými záujmovými skupinami, či koaličnými partnermi, akých absolvoval bývalý premiér (aj vlastnou vinou sám ich vyrábal) desiatky, Fico nemal. Napriek excesom, na ktoré je citlivá len užšia politická verejnosť, spoločnosť nie je pod napätím ani emóciami, k čomu paradoxne (čiastočne) prispieva aj opozícia tvrdeniami, že Smer svoj program nerealizuje, takže to vlastne nie je najhoršie. Dzurinda bol pred 4 rokmi nielenže premiérom vlády, ktorá sa pustila do najrozsiahlejších reformných plánov (ktoré ju presahovali), ale aj (kvázi) lídrom koalície, ktorá od začiatku vyžarovala nepokoj a bola tehotná spormi, čo ju dlávili. Základ Ficovej popularity a pozitívneho vnímania vlády je v tom, že nerobia nič a psuedokonflikty, ktoré sa občas vynoria, majú efemérny život a ešte efemérnejší obsah. Napriek tomu, že Mečiar a Slota vyzerajú hrozne, nedokážu ani nastoliť problém, nieto ho vyrobiť. Žartíky, ako nedávna "požiadavka" na rekonštrukciu vlády, sú pars pro toto.
Fico prežil skrátka ideálny rok a my môžeme uvažovať: Narodil sa pod takou šťastnou hviezdou, že mu to vydrží aj ďalšie dva-tri-štyri, alebo mu karta skôr-neskôr prestane ísť? Komfort, ktorý má, je veľký, ale... V zdravotníctve konflikty prísť musia, už sa k nim schyľuje. Akýmkoľvek smerom sa Valentovič pohne rušenie nemocníc, či útok na súkromné poisťovne narazí na obrovský odpor a čo je podstatné, na ministrovi to nezostane. V iných oblastiach zatiaľ údržbárska politika doslova ničnerobenia stačí. Nečakanou komplikáciou však môže byť vojna o rozpočet, ktorá sa už rozpútala v pozadí. Uvidíme, ale Fico aj so skvelými mediálnymi poradkyňami by mal pomaly rozjímať, prečo presvedčil iba 35 percent a čo mu hrozí, až - nedajbože bude musieť aj pracovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
