celá Európa," žartuje vyštudovaný zverolekár, ktorý v metropole východného Slovenska žije už takmer päť desaťročí. No jeho rodokmeň obsahuje niekoľko zaujímavostí v jeho príbuzenstve nájdete Milana Rastislava Štefánika, štúrovcov, Antonína Dvořáka, či Antonína Čermáka, starostu Chicaga, ktorý zomrel pri atentáte na prezidenta F. D. Roosevelta.

Chránil ich Juraj I. Rákoci

"Moja rodina z otcovej strany pochádzala pôvodne z Moravy. Sme evanjelická husitská rodina, ktorá v roku 1630 prešla z jednej strany Váhu na druhú," začína svoje rozprávanie pán Szántó. "Odvtedy žil náš rod Strážovcov v Uhrovci pod ochranou Juraja I. Rákociho. Bol to náš mecenáš, ktorý nám dovolil slobodne vyznávať svoju vieru."

Rodina Strážovcov prišla z Moravy na Slovensko bez akýchkoľvek majetkov, len s Bibliou, ktorá sa na viac ako 300 rokov stala rodinnou kronikou. Všetky významné udalosti, ktoré sa v rodine udiali, zapisovali celé generácie na kraj strán. "Na Veľký piatok sa vždy stretlo kompletné príbuzenstvo a jeho najstarší člen nahlas predčítal z Biblie poznámky, ktoré nám predkovia zanechali." Poznámky boli v Biblii robené až do roku 1944. "V zime 1944 Nemci časť Uhrovca vypálili. Vtedy ľahol popolom aj náš statok a s ním aj Biblia. Z noci na ráno prišla naša rodina o všetko," vraví M. Szántó.

Jeho prastrýkom bol Štefánik

Z otcovej strany je príbuzným Milana Rastislava Štefánika. "Bol to bratranec môjho deda," vysvetľuje pán Michal, listujúc v rodokmeni, ktorý mu pomohol zostaviť jeho bratranec, niekdajší hlavný architekt mesta Banská Bystrica Valerián Strážovec.

Keďže jeho predkovia pochádzajú z Uhrovca, v príbuzenstve má aj Ľudovíta Štúra (tiež pôvodom Uhrovčana) i Janka Kráľa. "Janko Kráľ si vzal za manželku tetu Modrániovú, ktorá bola po Strážovcovej vetve naša príbuzná," vysvetľuje pán Michal a pridáva aj historku, prečo sa časť jeho rodiny premenovala zo Stážovec na Szántó. Bolo to v čase, keď sa jeho dedo, tiež Michal Szántó, stal vrchným cisársko-kráľovským lesným radcom. Keďže takéto funkcie mohli v čase Rakúsko-Uhorska vykonávať len Rakúšania alebo Maďari, prijal maďarské priezvisko Szántó, čo v preklade znamená oráč. "Dedo spravoval všetky lesy na území dnešného Slovenska a túto funkciu vykonával aj počas 1. Československej republiky. Dodnes sa o ňom budúci lesníci učia na vysokej škole. Založil semenárske družstvo v Liptovskom Hrádku, ktoré semenami zásobuje Slovensko, staval píly, lesné závody... Keď odchádzal do penzie, prezident Masaryk mu poslal ďakovný list s prosbou, či by aspoň na čas nemohol spravovať české lesníctvo. Túto ponuku však už pre pokročilý vek odmietol."

Pána Michala najviac mrzí, že vo vojne prišla jeho rodina o všetku korešpondenciu i vzácny rodinný nábytok. "V Prešove mala naša rodina nádherný štýlový 7-izbový byt. Keď však malo prísť NKVD, vzali ľudia nohy na plecia a po návrate našli byty vyplienené. Zmizlo odtiaľ takmer všetko, vrátane kľučiek." Časť nábytku sa podarilo zachrániť známemu sochárovi Ladislavovi Szántóvi strýkovi pána Michala ktorému jeho priateľ požičal auto. "Zachránil vtedy pár kusov nábytku, z ktorých časť mám v byte. No z bední porcelánu ostali iba torzá mám tu napríklad jeden kúsok zo 17. storočia."

Nábytok, ktorý sochár L. Szántó zachránil, bol dielom ďalšieho rodinného príslušníka drevorezbára Alberta Halásza, ktorý skončil vtedy mimoriadne známu drevorezbársku školu v Uhrovci. "Vyrobil ho pre moju babičku, grófku Ecsédyovú."

Ako perličku spomína pán Szántó aj ďalšieho známeho člena svojej rodiny marxistického filozofa, akademika Ladislava Szántóa. "Do strany vstúpil medzi prvými. Ručiteľom mu bol Jaroslav Hašek a Arnošt Kolman. Toho sme mali doma na fotke s Leninom a Nadeždou Krupskou."

Do rodiny sa priženil aj Antonín Dvořák

Vo vyratúvaní známych osobností v rodine nezaostáva ani česká vetva pána Michala. "Moja mamička bola Pražáčka, za slobodna sa volala Čermáková. A do rodiny sesterníc jej otca, teda môjho dedka, chodil vyučovať hudbu Antonín Dvořák. Ten sa zamiloval do Josefíny, no za manželku si vzal jej sestru Annu. Josefína sa vydala za grófa Kounica, ktorý Dvořákovi prenajal časť panstva, kde mal Dvořák letné sídlo," hovorí pán Szántó, ktorý tieto príhody veľmi dobre pozná z rozprávania svojich predkov.

A hneď vyťahuje aj fotografiu A. Dvořáka. Tú aj s podpisom dostal jeho dedo v roku 1888. "Túto fotku daroval Dvořák našej rodine týždeň predtým, ako ho navštívil jeho priateľ Piotr Iljič Čajkovský. Vo vynikajúcom vzťahu bol aj s Brahmsom, ktorý ho uviedol do spoločnosti. Nebyť jeho, bolo by preňho podstatne ťažšie presadiť sa vo svete hudby."

Okrem českej spisovateľky Karolíny Svetlej (sesternice babičky M. Szántóa) a básnika Miroslava Stehlíka (bratranca matky M. Szántóa) je tento Košičan v príbuzenstve aj s Antonínom Čermákom, niekdajším starostom amerického mesta Chicago. "Bol to bratranec môjho deda a bol prvý na svete, ktorý vyhlásil veľký boj proti mafii. V roku 1933 sprevádzal na predvolebnom mítingu prezidenta Roosevelta. Pri jeho verejnom prejave bol na neho spáchaný atentát, no ani jedna zo 6 striel ho nezasiahla. Zranení boli 5 okolostojaci a najhoršie dopadol môj prastrýc, ktorý na následky zranenie zomrel. Dodnes sa tradujú jeho slová k Rooseveltovi: Som rád, že som to bol ja a nie vy, pán prezident."

Zaujímavý rodokmeň dotvárajú aj ďalšie známe mená ako rabi Löwi, z rodiny ktorého pochádza prababička M. Szántóa, či grófske rody Ecsédy a Rosztóczy. "Moja prababička bola Rosztóczyová a jej dcéra, moja babička, sa vydala za grófa Ecsédyho."

Nad niekoľkostranovým rodokmeňom pána Szántóa by sa dalo sedieť veľmi dlho. Sú v ňom zachytené nielen známe mená, ale aj mnohé príbehy a osudy. Pánovi Michalovi po predkoch ostalo okrem spomienok aj niekoľko fotografií či torzá rodinného dedičstva, ktoré zdobia steny jeho jednoizbového bytu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.