budeš vedieť."
Dobre, prikývol som. Pozerám do papierov a nestačím sa čudovať. "Vek je, samozrejme, v poriadku, ak nemáš falošný preukaz, prd ti pomôže klamať, že si mladý absolvent. Aj s dosiahnutým vzdelaním neradno hazardovať. Ale ako vysvetlíš, že si študoval na troch vysokých školách a dokončil iba jednu, há?"
Spýtavo sa na mňa pozrel. "Vyhodili ma?"
"Chyba. Upozorňuješ na svoje negatíva. Lekárska fakulta UPJŠ. Hm, vieš, ako ťažko sa je dostať na medicínu? Od svíň po autá, celé legendy kolujú o úplatkoch od nepamäti vekov a ty odídeš z takej školy?"
"Nebavilo ma to," odhodlanejšie riekol kamarát.
"Nebavilo?" ironicky som zatiahol. "A ký parom ťa tam hnal? A čo to je vzápätí? Vojenská letecká akadémia? A opäť len tri roky? A odtiaľ si prečo odišiel?"
"Bolo krátko po nežnej revolúcii, nemali sme už proti komu bojovať!" vykríkol ako na vojne.
"Dobrá odpoveď," pochválil som ho a pokračoval v čítaní. "Ale čo robota? Nikde ste sa dlho neohriali. Radiátorovňa pol roka, colná stráž mesiac, mliekareň tri mesiace, pekáreň rok, strážna služba rok a pol - prečo ste tam vlastne nezostali? Menila sa organizačná štruktúra? To ste mali setsakra smolu, kde nastúpite, tam končia? Vy ste ako kuvik, to tiež nie je bohvieaké odporúčanie, ledaže by chceli likvidovať spoločnosť. Predavač zeleniny, robotník v Hutných stavbách, pomocník v servise, taxikár, predavač lósov, súkromný detektív? Chlape, veď vy ste vystriedali zamestnaní ako James Bond zbraní!"
"Môže mi to pomôcť, získal som prehľad o dianí v posločnosti a svoje skúsenosti by som rád využil v prospech vašej firmy," zarecitoval, čo som mu pripravil.
"Skvelé. Ale jazykové znalosti... Slovenský jazyk, český jazyk, čo sú to za jazyky? Angličtina? Slabo? Tak napíš pasívne. Nemčina? Ešte slabšie? Nevieš povedať v krčme zwei bier, bitte? Vieš? Tak napíš pasívne. Schopnosti - nech posúdia iní. No to je ale imbecilná skromnosť. Pracovitý, svedomitý, snaživý, cieľavedomý, precízny, samostatný, kreatívny, čo z toho ti mám napísať? Záľuby - posedenia s priateľmi, to si mohol rovno napísať, že si krčmový vysedávač!"
Nebudem vás ďalej napínať, veď z úvodu je jasné, že ho prijali.
Bodaj by nie, keď som ho na pohovor školil ja osobne.
Bodaj by nie, keď som ho na pohovore prijímal ja osobne.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
