výboru pre európske záležitosti. Na stole bola slovenská pozícia k tzv. európskej ústave, s ktorou má ísť Kubiš na zasadnutie Rady ministrov a potom Fico na premiérsky summit. Materiál, či čo to je, by mala zajtra schvaľovať vláda.
Napísať rovno, že euroústava je vôbec najvýznamnejšia politická agenda súčasnosti (a popri nej je dokonale podružné dokonca aj to, čo povedal v Nitre Mečiar, či na čom sa vozia Tomanová s Harabinom, prípadne akú imunitu navrhuje Paška), nemusí byť úplne presné, keďže scenáre vývoja sú do väčšej diaľky neprehľadné. Fakt je ten, že téma je naprosto strategická a v takej či onakej koncovke predurčí nielen inštitucionálnu podobu, ale i politickú atmosféru Európy, a zásadne ovplyvní aj budúce rozpočty i prerozdeľovanie z eurofondov, ako aj ďalšie rozširovanie spolku. Ak tí, ktorí o záchranu súčasnej (či mierne obmenenej) verzie dokumentu, ktorá padla na referendách vo Francúzsku a Holandsku, stále bojujú, utrpia prehru, je to začiatok konca dvadsaťročného smerovania k stále užšej unifikácii Európy. Keby vyhrali federalisti (čo momentálne už nehrozí), tak napr. s deklaráciou o daňovej suverenite si naša milá opozícia môže vyzdobiť pisoáre na straníckych sekretariátoch. Na obnovení "ústavodarného" procesu v EÚ postavila Angela Merkelová úspešnosť nemeckého predsedníctva únie (a teda aj svojej osoby) a federálne zmýšľajúci eurolídri predávajú prípadný pád "ústavy" ako "koniec európskeho projektu". Talian Prodi, Belgičan Verhofstadt či Španiel Zapatero (premiéri) hovoria rovno o rozpade únie na dvoj-či viacrýchlostné zložky (skupiny štátov), teda jadro, ktoré by ďalej šprintovalo v integrácii, a pomalšiu perifériu. Oni asi budú cúvať, avšak úplný krach Merkelovej a nedohoda môžu navodiť v Európe zásadne zmenenú politickú realitu.
Toto je situácia, v ktorej európske vlády už mesiace pripravujú pozície do novej skutočnosti, vypúšťajú rôzne mediálne balóniky, aby získali reakcie partnerov, formujú rokovacie koalície (Česko Poľsko) a vyhlasujú aj ultimáta (Sarkozy, Kaczynski). Zásadne inak to vidí vláda slovenská a Robert Fico, podľa ktorého "táto téma nikoho nezaujíma, robí sa okolo toho veľká agenda, ktorá akoby bola najvýznamnejšia na celom svete". Pýtať sa preto, či na včerajšom stretnutí top ústavných činiteľov o kauze debatovali, je zbytočné, títo ľudia nemajú poňatie o svete. Máme zvolenú reprezentáciu, ktorá má mentálny problém rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Pozíciu MZV, ktorú riešieli včera na eurovýbore, nepoznáme, ale bývalé a sporadické komentáre napr. Pašku ("prerušenie ratifikačného procesu bolo pre SR značným sklamaním"), či k samotnej pozíciu, že údajne "podporíme zmeny formálneho charakteru, ktoré nezasiahnu do balíka inštitucionálnych vzťahov dohodnutých a odsúhlasených členskými štátmi", signalizujú otrockú podporu nemeckej pozície.
Spoločný názor, aký vývoj v kauze euroústavy by bol pre Slovensko najlepší, mať nemôžeme, lebo z podstaty veci by ho mali mať iný KDH a iný Smer. Mali by mať, keby sa témou vôbec zaoberali ako politickým (odborným) problémom. Oni sa však hrali, napr. celá opozícia, s daňovou deklaráciou. Zásadný poznatok je, že tému korporatívne podcenili. Nekreatívny prístup a neschopnosť orientácie v zložitej situácii politikov jednoducho diskvalifikuje. Udalosti sa pritom v posledných týždňoch pohli takou rýchlosťou, že všetky mediálne výstupy zo včerajška, ktoré sa téme venovali, či koaličné či opozičné, vyzerajú ako neaktuálne.
Je už úplne jasné, že euroústava bude zásadne rozobraná, zmizne rozdelenie na tri kapitoly, zrejme úplne z textu vypadne sociálna charta, odpadnú štátne symboly, aj výslovný paragraf, že európske právo je nadradené právam národných štátov. Nemá byť dokonca už ani výraz "európske právo", zostanú iba nariadenia. Poliaci a Češi prichádzajú s revolučným prepočtom dvojitého hlasovania, tzv. Jagellonským kompromisom. Ešte kľúčovejší je návrh na tzv. inverznú flexibilitu, čo znamená, že kompetencie by už neprúdili výlučne od štátov k Bruselu, ale možné by bolo aj opačné smerovanie. Nový francúzsky prezident a odchádzajúci britský premiér sa na summite G8 zhodli, že nová dohoda nesmie byť ani "miniústava", ale jednoducho - nová zmluva. A tak ďalej, a tak podobne. Slovensko je v tejto chvíli úplne mimo diskusie. Ako je zrejmé z mediálnych výstupov včerajška, koalícia i opozícia len reagujú na reality staré.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
