technici z polovice 19. a začiatku 20. storočia. Zaznamenáva ich v Slovníku košických osobností Dr. Mária Mihóková.
Ako príklad masového uplatnenia v praxi môžeme uviesť Patóovu vŕtačku, zverák a podobné nástroje, ktoré sa využívali nielen v košických priemyselných školách a podnikoch, ale aj mimo Košíc. Ján Pató (1859 - 1908) rodák z Nižného Medzeva bol odborným učiteľom v Nižnom Medzeve na ľudovej škole, kde zriadili školskú remeselnícku dielňu. Od r. 1894 vyučoval dielenské práce na košickej priemyselnej škole, aj technické teoretické predmety. Bl autorom mnohých vynálezov z oblasti obrábacích strojov a elektrických zariadení. Jeho prístroje mali praktickú konštrukciu a práve tieto dostali uznanie od anglických odborníkov, ktorí prišli do Košíc na pozvanie Obchodnej a priemyselnej komory, aby nadviazali spoluprácu v odvetví techniky a využívania nových strojných zariadení v továrňach.
Alexander Rihász bol vynálezcom v technike lietania. V roku 1908 zostrojili v dielni vyššej priemyselnej školy v Košiciach podľa jeho návrhu model, ktorý bol vyskúšaný v Dobšinej. Škola mu poskytovala priestory aj spoluprácu na jeho pokusy do roku 1912, kedy Rihász chcel založiť účastinnú spoločnosť na realizáciu svojich najnovších vynálezov.
Karol Ripper vynašiel veľmi užitočné a praktické zariadenie pre armádu (v roku 1896). Bolo to automatické umývadlo pre vojakov. Ako vidno aj z jeho ďalších vynálezov, potrpel si na hygienu predaja. Vymyslel priesvitné krabice na pečivo, v ktorých bolo uložené v obchode, aj prenosné prepravky na pekárenské výrobky. Továreň Lea Delawala vyrobili podľa jeho návrhu automat na predaj školských zošitov.
Mikuláš Schlatter (nar. 1851) bol rímsko-katolícky kňaz premonštrát a profesor matematiky a fyziky na gymnáziu v Košiciach, pričom publikoval v odborných časopisoch články o literatúre, umení a pedagogike. zaujímal sa o elektrotechniku a fyziku. Práve z oblasti fyziky prijala jeho vynález elektrotechnická spoločnosť Ganz a zrealizovala ho v praxi. To ho natoľko ovplyvnilo, že vystúpil z rádu premonštrátov a stal sa zamestnancom tejto spoločnosti v Budapešti.
Július Stollár (1844 - 1892). Ako stredoškolský profesor chémie na Poľnohospodárskej škole v Košiciach v r. 1884 založil pri nej "Chemickú výskumnú stanicu" na kontrolu potravín. Stal sa jej vedúcim a popri tejto práci a vyučovaniu sa zaoberal výskumom výroby nápojov z vína. V roku 1891 zostrojil destilačný prístroj na výrobu koňaku. Kúpila ho aj známa košická likérka bratov Kohnovcov, ktorej paprikový likér sa stal svetoznámym a dodávali ho aj na rakúsky cisársky dvor. Svoje vynálezy predstavil Július Stollár za kolektív Poľnohospodárskej školy na hospodárskej výstave vo Viedni v roku 1890, kde bol ocenený čestným diplomom za svoju činnosť.
Vynálezcov i zlepšovateľov v oblasti stavebných prác z radov technikov i majstrov bolo v Košiciach veľa, no myšlienky na zefektívnenie práce začali realizovať bez toho, aby ich považovali za vynálezy. Technické vynálezy, ktoré boli úradne prijaté a mali širšie praktické využitie pochádzali v drvivej väčšine z radov stredoškolských profesorov.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.