iného - opýtal, či je "buzerantka", nechávajú tušiť nielen prognózu, že otázkou na ministerku Tomanovú, či taký zákon pripravuje, sa kauza aj skončí, ale aj smutnú budúcnosť Smeru v približovaní sa k internacionále eurosocialistov. Tej by stačilo aj podstatne menej ako "tri milióny buzerantov v Sao Paule", aby dala Smer definitívne na index.
Presviedčať sa navzájom, že Ján Slota má zníženú príčetnosť, nemá význam. Autor tohto textu nie je priaznivcom politickej korektnosti, avšak výraz "buzerant" je taký hanlivý a urážlivý, že sa k nemu nemôže znížiť žiadny politik ani v stave ťažkej opitosti. Ján Slota je vysvedčenie nielen ľudí, ktorí ho volili, a ktorí si ho pestujú na druhom mieste rebríčkov dôveryhodnosti, ale aj tých, čo ho vzali do vládnej koalície, pretože nech už panuje v politike akákoľvek pretvárka, neslušnosť a morálka s trojitým dnom, akási minimálna latka ľudskosti a ilúzie, že chrapúni vo verejnom živote priestor nedostávajú, by mala byť udržaná.
Komentár Jána Kubiša, že "toto nie sú pozície vlády", je skutočne potešiteľný. Ale sme si oddýchli... Avšak konzekvencii, ktorú si dovolil vyvodiť, že "problémom pre vládu to nie je (...), je to záležitosťou politickej strany", sa dá len vysmiať. Slota je problém vlády a úplne zásadný, pretože je hlavou strany, ktorá nielenže dala Ficovi troch ministrov a šesť štátnych tajomníkov, ale politicky tvorí jej kroky. Rok mu dávajú košík na ústa, len aby nerozprával, lebo škodí Smeru, ale koľkokrát zdvihne mobil a má vypité, toľkokrát vyrobí "průser". Nenechá sa vyrušovať. A frekvencia sa zvyšuje. Len za posledný mesiac: najprv dve ministerstvá pre SNS a HZDS, potom Hedviga ("zdrhnutie" do Bruselu, či až do USA) a teraz "tri milióny buzerantov v Sao Paule".
Aby boli veci úplne transparentné: Škandál nie je teraz, keď Slota prehovoril. Škandál sa stal vtedy, keď bol zvolený do parlamentu a jeho strana prizvaná do vlády. Toto je len prirodzený dôsledok skutočnosti, že v demokracii musíme rešpektovať aj preferencie 12 percent spoluobčanov s takýmto vkusom. A bludy a urážanie nie sú ani najväčší demokratický deficit predsedu SNS. Tým je fakt, o ktorom síce každý vie, ale tvárime sa, akoby bolo normálne, že šéf politickej strany chodí na autách a býva vo vilách, ktoré sú písané na iných ľudí. To je desaťkrát taký škandál, ako odpovede denníku SME. Napriek všetkému, redaktorke patrí gratulácia za kapitálny úlovok, omnoho exkluzívnejší, než boli napríklad Slotove výroky pred rokom pre Lidové noviny a Die Presse, ktoré vyvolali celoeurópske pohoršenie.
Pre nešťastný Smer je lapsus o to delikátnejší, že ešte väčšmi ako menšiny národnostné (kde sú prirodzené spory medzi jednotlivými stranami) patria medzi piliere ľavicovej agendy menšiny sexuálne. Ak si doterajšiu slávu vydobyl Slota prevažne pŕznením Maďarov, teraz svoje manko, ak nejaké mal, vymazal aj na poli tzv. homofóbie. Logické, resp. sebazáchovné by teda od Smeru bolo, keby zväzky osôb rovnakého pohlavia na Slovensku presadili aj proti vôli koaličného partnera. To by bol výkon, ktorý by podporil názor Jána Kubiša, ktorý si "nemyslí, že Slota môže cez koaličnú radu ovplyvňovať vládu". Je to síce pyramidiálna hlúposť, keďže potom otázka stojí tak, že načo koaličná rada vôbec existuje a prečo je zložená práve z predsedov strán, ale na Slovensku by odpoveď mohla znieť aj tak, aby sa Mečiar necítil byť vytesnený a mohol simulovať vplyv na vládne rozhodnutia... Fakt je taký, že bariérou pre registrované partnerstvá na Slovensku nie je ani Slota a jeho maštaľná rétorika, ale samotný Smer, kde nevidieť väčšinovú podporu pre tento, v Európe stále populárnejší experiment. Podobne sa majú veci, ak sa rozhliadneme po celom parlamente. Slovensko je krásne špecifické, okrem mnohých iných javov, aj v tom, že tu neexistuje politická strana, pre ktorú by homosexuáli boli agenda. Vrátane SMK, ktorá vníma menšinovú problematiku ako takú v dosť jednorozmernej projekcii.
Otázka, či homosexuáli majú či nemajú mať legalizované vzťahy pred štátom aj s niektorými náležitosťami podobnými manželským párom, môže byť v pomyselnom rebríčku politickej relevancie tak na sto päťdesiatom mieste. Veľmi, veľmi ďaleko napríklad za tým, či by sa v normálnej politike vôbec mohol vyskytnúť predseda strany s majetkom napísaným na iné osoby. To, čo sa bežne nazýva diskrimináciou, je v skutočnosti len neprivilegovanie istej skupiny, ktorá sa vymedzuje na základe menšinovej sexuálnej orientácie. Ešteže máme na Slovensku Jána Slotu, ktorý spoľahlivo zabráni akejkoľvek rozumnej diskusii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
