Suezský a Panamský prieplav by v takomto rebríčku ašpirovali na popredné miesta. Obidva tieto prieplavy podstatnou mierou prispeli k skráteniu lodnej dopravy medzi rôznymi kontinentmi a zhodou okolností sú oba spojené s menom francúzskeho staviteľa Ferdinanda de Lessepsa. Ten sa síce preslávil výstavbou Suezského prieplavu (o ňom sa dočítate v niektorej z ďalších častí nášho seriálu), ale jeho snaha postaviť Panamský prieplav nebola korunovaná úspechom.
Prieplav navrhoval už Karol V
Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický a Tichý oceán cez Panamskú šiju, predstavuje bezpochyby jedno z najnáročnejších a najväčších stavebných diel v celej histórii ľudstva. Vybudovanie tohto prieplavu umožnilo podstatne zjednodušiť plavbu z východného pobrežia Ameriky na západné pobrežie a naopak. Pred vybudovaním prieplavu musela loď, ktorá plávala napríklad z New Yorku do San Francisca, preplávať cez nebezpečný Drakeov prieliv a okolo mysu Horn na južnom cípe amerického kontinentu, pričom celková dĺžka plavby na spomenutej trase bola 22 500 kilometrov. Vybudovaním panamského prieplavu sa trasa skrátila na 9 500 kilometrov, čo je menej než polovica pôvodnej dĺžky. Prieplav má mimoriadny hospodársky význam aj pre samotnú Panamu, pretože príjmy z jeho prevádzky predstavujú okolo 80 % panamského hrubého domáceho produktu. S myšlienkou vybudovať kanál cez stredoamerickú šiju vraj ako prvý prišiel už v roku 1534 Karol V, cisár Svätej ríše rímskej a španielsky kráľ. Postaviť takýto kanál, ktorý by Španielom uľahčil plavbu lodí do Ekvádoru a Peru, však v tej dobe nebolo reálne. Prvou dopravnou cestou naprieč šijou sa stala železničná trať, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1855. Existencia tejto trate bola kľúčovým prvkom pre voľbu trasy budúceho prieplavu, ktorý sa rozhodli vybudovať Francúzi, povzbudení úspešnou výstavbou Suezského prieplavu (ten bol otvorený v roku 1869). Práce na stavbe prieplavu krížom cez vtedajšiu kolumbijskú provinciu Panama začali 1. januára 1880, to pod vedením spomenutého Ferdinanda de Lessepsa. Lesseps plánoval postaviť podobný prieplav ako Suezský, teda bez plavebných komôr. Ukázalo sa však, že vzhľadom na veľký výškový rozdiel hladín Atlantického a Tichého oceánu sa prieplav nezaobíde bez plavebných komôr. Tým enormne vzrástli náklady na výstavbu, čo spolu s katastrofálnymi pracovnými a zdravotnými podmienkami (tie si podľa odhadu vyžiadali okolo 22 000 ľudských životov) viedlo k zastaveniu prác (v roku 1893). O dokončenie Francúzmi započatého diela sa postarali Američania, ktorí si vydobyli právo vybudovať prieplav najmä tým, že "pomohli" k odtrhnutiu panamského územia od Kolumbie. V roku 1903 bola vyhlásená Panamská republika, ktorá udelila USA právo na výstavbu prieplavu a poskytla im dokonca suverenitu nad celým prieplavom a pásom územia po jeho oboch stranách (8 km na každej strane). Výstavba prieplavu trvala od roku 1904 do roku 1914. Prvá loď (nákladná loď Ancon) preplávala prieplavom 15. augusta 1914, teda krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Na základe panamsko-americkej zmluvy prevzala Panama napoludnie 31. decembra 1999 správu nad prieplavom. Do roku 2002 preplávalo prieplavom dokopy okolo 800 000 lodí. Každý rok prepláve prieplavom okolo 14 000 lodí. Prieplav má dĺžku približne 77 kilometrov a plavba lode cezeň trvá okolo deväť hodín. Plavba prieplavom má však svoje obmedzenia. Prvým z nich je veľkosť lodí, ktoré môžu prieplavom preplávať. Táto veľkosť je v podstate daná rozmermi plavebných komôr, v ktorých sa lode dvíhajú na úroveň jazera Gatún a potom opäť spúšťajú na úroveň morskej hladiny na druhej strane amerického kontinentu. Maximálna veľkosť lode, ktorá môže prieplavom plávať, je v svetovom obchodnom loďstve známa pod termínom Panamax. Kontajnerová loď typu Panamax môže viezť až 5 000 štandardných 20-stopových kontajnerov. Takýto kontajner má dĺžku 6,058 m, šírku 2,438 m a výšku 2,591 m (v súčasnosti sa však najviac používajú 40-stopové kontajnery, dlhé 12,192 m). V ostatnom období však prudko narastá počet lodí tzv. veľkosti post-Panamax, ktoré môžu niesť aj 12 000 kontajnerov a ktoré sa už do terajších plavebných komôr, ktoré sú široké 33 metrov, jednoducho nezmestia. Druhým obmedzením je samotná kapacita prieplavu. Odborníci odhadujú, že niekedy medzi rokmi 2009 až 2012 sa dosiahne maximálna prepravná kapacita prieplavu, čiže počet lodí, ktoré prieplavom preplávu, dosiahne technicky možné maximum. Preto sa už dávnejšie uvažovalo o možnostiach zväčšenia prepravnej kapacity prieplavu a umožnenia plavby cezeň aj väčším lodiam. Spojené štáty začali s výst
Modernizácia umožní plavbu lodiam post-Panamax
Plán najväčšej modernizácie prieplavu v celej jeho doterajšej 92-ročnej histórii počíta s výstavbou dvoch nových sústav plavebných komôr. Prvá sústava bude umiestnená na pacifickej strane, juhozápadne od terajšej sústavy komôr Miraflores. Druhá sústava bude na atlantickej strane, východne od existujúcich komôr Gatún. Na oboch stranách budú vybudované aj nové prístupové kanály. Každá sústava bude mať tri komory. Každá komora bude mať dĺžku 427 merov, šírku 55 metrov a hĺbku 18,3 metra. Takáto veľkosť komôr umožní plavbu lodí dĺžky až 366 m, šírky do 49 m a s ponorom do 15 m. To znamená, že prieplavom budú môcť plávať aj spomenuté lode kategórie post-Panamax, prevážajúce okolo 12 000 štandardných kontajnerov. Novinkou bude, že na umiestnenie lodí do nových plavebných komôr budú slúžiť špeciálne ťažné člny, zatiaľ čo v existujúcich komorách s loďami manipulujú lokomotívy. Náklady na výstavbu tretej sústavy komôr sa odhadujú na 5,25 miliardy dolárov. Výstavbou nových komôr, ktorá by mala byť ukončená do roku 2014, sa vytvorí približne 7 000 nových pracovných príležitostí. Odhaduje sa, že po vybudovaní tretej sústavy komôr bude kapacita Panamského prieplavu postačovať narastajúcim prepravným nárokom najmenej do roku 2025.
Lode typu Panamax
Cez Panamský prieplav môžu plávať lode, ktorých rozmery a výtlak nepresahujú parametre, ktoré sú známe pod pojmom Panamax. Loď toy Panamax je najväčšou loďou aká sa vojde do plavebných komôr prieplavu. Maximálna dĺžka lode, ktorá môže cez prieplav plávať, je 294,1 m, najväčšia šírka je 32,3 m a najväčší ponor je 12 metrov. Výška lode od hladiny po jej najvyššiu časť nesmie presiahnuť 57,91 m, pretože inak by loď nepreplávala popod Bridge of Americas (most Amerík). Po súhlase správy prieplavu a pri odlive môže výnimočne cez prieplav preplávať loď vysoká až 62,5 m. Výnimočne sa povoľuje plavba aj lodiam šírky až 32,61 m.
Najdlhšou loďou, aká kedy prieplavom preplávalal, bola loď San Juan Prospector (teraz Marcona prospector), ktorá je dlhá 296,57 m. Najširšími loďami boli americké vojenské lode USS North Carolina a USS Washington, ktorých šírka je 33,025 m. Šírka plavebnej komory je pritom len 33,53 m.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
