deň s veľkým „D". Všetko spomenuté čakalo 2. júna na malých návštevníkov Múzea letectva a leteckej techniky. Konzorcium Retro Air tam pripravila šou - Deň detí Košice 2007.
"Nepozerali sme vľavo ani vpravo, MDD je len raz v roku. Tak sme vykúpili celý obchod s nafukovacími atrakciami," privítal nás na letisku jeden z hlavných organizátorov akcie Miroslav Virág.
"Idééééš, prihraj, stieľaj... veď tam nestoj ako drevo," povzbudzovali sa navzájom chlapci a dievčatá, ktorí s chuťou kopali do lopty v nafukovacom ihrisku. Nemali to ľahké, lebo každého z nich držala "na uzde" gumová šnúra priviazaná k pásu. O dobrú zábavu mali deti postarané pri betónovom vale na konci areálu múzea. Tam predvádzal krkolomné kúsky na motorke 33-ročný Vlado Kothay z Nitry. Chvíľami to vyzeralo, ako by sa chlapík v kombinéze, ktorý jazdí už 18 rokov najvyššiu súťaž majtrovstiev Európy, rozhodol, že mašinu za pekných pár desiatok tisíc korún rozbije na márne kúsky.
"Mami, to strašne hučí," sťažoval sa mamičke chlapček v šiltovke, zakrývajúci si uši dlaňami. V očkách mu však blýskalo túžbou povoziť sa na tom dvojkolesovom pekelnom stroji. Najmä, keď videl, ako chlapík skáče z kameňa na kameň, prískokmi vpred na zadnom kolese, alebo takmer zadkom derie asfalt.
"Pozóóóór," kričal malý obdivovateľ, keď už už videl motorkára napasovaného v obale ukrajinskej balistickej strely Skalpel, ležiaceho opodiaľ.
"Začínal som v Zväzarme na cyklotrialových bicykloch," zaspomínal si V. Kothay. "Vlani ma sem pozval na letecký deň hudobník Marián Čekovský. Bolo tu super, tak som tu zas."
Práve, keď Vlado dohovoril, moderátor programu herec Dodo Fila upozornil návštevníkov, že sa chystá na ďalší let unikátne lietadlo Lisunov 2. Jediné tohto typu ešte lietajúce na svete má domovský prístav v Budapešti. Záujem o lety v striebristom stroji s nápisom SUNFLOWER na trupe bol napriek tomu, že prehliadka Košíc z vtáčej perspektívy stála 1000 korún.
"Ja som sa v ňom preletel už dopoludnia a bol to fakt super zážitok. Povedali mi, že predposledné takéto lietadlo mali Rusi, asi pred rokom ho však zničili" hovoril J. Fila, kým deťúrence pri galérii prezidentských lietadiel kreslili farebnými kriedami na asfalt obrázky. Ako inak, prevažovali parašutisti, lietadlá, rogalá.
"Nechytaj to," prerušil náš dialóg s moderátorom hlas akejsi mamičky, ktorá upozorňovala syna, aby nesiahal na nebezpečene vyzerajúci guľomet trčiaci z trupu ťažkého bojového vrtuľníka Mi-24, monštra s maskáčovou kamuflážou vyrobeného v bývalom ZSSR. Rodičia museli dávať pozor na svoje ratolesti aj pri ďalšej atrakcii, paintballovej strelnici, kde guľky lietali vzduchom ako v Iraku.
"Bolo to dobré," usmieval sa 10-ročný Robo Mikita z Košíc. Chlapec sa však netajil tým, že má oveľa radšej hokej. "Nedá sa to ani porovnať," vážne tvrdil možno budúci Miro Šatan. "Ešte by som sa išiel preletieť na tom veľkom Lisunove."
Robov starý otec na to ihneď zareagoval slovami, že z toho nič nebude a vraj sa vnuk na hokeji nalieta až-až. Sivovlasý muž sa vzápätí otočil, aby sa lepšie prizrel parašutistovi, účastníkovi medzinárodnej súťaže Cassovia 2007. Zaujímalo ho, či sa mu podarí trafiť do cieľa. O niekoľko minút sa však začali ozývať vzrušené hlasy divákov.
"Ty, počúvaj! Niečo sa muselo stať, toho paragána nakladajú do sanitky," kričal akýsi chlapík na kamaráta. O chvíľu vysvitlo, že parašutista si našťastie "iba" prisadol pri doskoku nohu. Keď vzrušenie opadlo, oslovili sme mládenca, obsluhujúceho deti pri paintballe. Päť či šesť figurín slúžiacich za terče bolo totiž rozstrieľaných ako rešeto.
"Záujem detí je veľký, veď každý chce byť asi vojakom," povedal nám Daniel Čižmár. "Strelcom dávame na hlavy špeciálne kukly s okuliarmi, pušky na paintball stoja od 2500 až do 120 000 korún. No a jedno vrecúško nábojov, teda 2000 gúľ, okolo 1300 až 1400 korún. Obal strely tvorí želatína, taká istá, akú používajú pri liekoch, vo vnútri je potravinové farbivo s rastlinným olejom. Guľka sa teda môže aj prehltnúť a neuškodí. Keď, tak jedine zvyšky jedál vyprodukované na WC by mohli byť inej farby ako zvyčajne."
O záujme malých strelcov svedčilo aj to, že za necelú hodinu od začiatku akcie vypálili okolo 5000 nábojov.
Celkom inú činnosť predvádzala na pódiu speváčka Nataša Džunková. Kým sa z reproduktorov ozýval erotický hlas Antonia Banderasa, z pamäti vylovila zopár spomienok na oslavy dňa detí z čias, keď ešte o kariére speváčky ani nechyrovala. "Musím sa priznať, že som nikdy nič nedostala. Maximálne nejakú čokoládku," tvrdila Nataša. "My sme to riešili doma tak, že nás rodičia vytiahli na prechádzku do prírody. Keby som si dnes ako dieťa mala vybrať darček, tak by to bol let na tom maskáčovom vrtuľníku (Mi-24), na ktorom vo filme lietal Rambo."
Počas nášho rozhovoru sa skupinky návštevníkov pomaly presúvali k páskami ohraničenému areálu, kde bol postavený žlto-modrý stan. Pri ňom postávali šermiari zo spoločnosti Via Casaa a chystali sa na boj. Pointa spočívala v tom, že časť vojakov dezertovala od jednotky, pričom nezabudla šľohnúť truhlicu s pokladom. Začala ich stíhať a onedlho aj dobehla skupina po zuby vyzbrojených vojakov.
"Vzdajte sa a nič vám neurobíme," vyzval dôstojník utečencov. "Vieme veľmi dobre, že za dezerciu a krádež nás čaká len jeden trest. Slučka," zaznela odpoveď. Dôstojník sa zachechtal a ubezpečil protivníkov, že ich určite neobesia. Ale "iba" zastrelia. O niekoľko minút sa začala ozývať streľba z kanónov a muškiet, rinčanie mečov a na tráve ležali prví "mŕtvi". "Oži," kričal na nehybne ležiacich šermiarov akýsi chlapec. Stalo sa a bojovníci si vyslúžili nielen mohutný potlesk divákov ale aj pozdravy šiltovkami zloženými z hláv.
Kto mal už lietadiel, parašutistov a streľby dosť, išiel si prezrieť historické vozidlá, ktorými sa prišli blysnúť členovia košického Veterán klubu Cassovia Retro. Zberatelia áut sa popoludní ako mnohí iní stretli pri pódiu, kd excelovala speváčka Misha. Po jej autogrmiáde sa spokojní Košičania pomaly vybrali späť do svojich domovov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
