slovenskú politiku ako celok. Povedať, že medzi programom a líniou Pavla Hrušovského resp. Vladimíra Palka, čo sú dvaja kandidáti na predsedu, je nejaký dramatický rozdiel, sa síce nedá, keďže obaja viedli kampane len dovnútra a značne netransparentne, takže sa navonok odlišujú iba heslami. Resp. ani tým nie. (Sporadické pokusy Palka ovplyvniť voľbu cez médiá boli dokonca až trápne - napr. improvizácie s dištancom od SMK, či nepremyslený projekt dôchodkovej "reformy").
To, čím snem presahuje samotné KDH, sú rozdielne dopady takej či onakej voľby, vyplývajúce z rozdielneho poňatia politiky oboma súpermi. Diferencovať veľmi priamočiaro a jednoduchými slovami medzi súčasným predsedom a vyzývateľom je problém, keďže ide častokrát aj o nuansy. V podstate však ide o to, či na slovenskej scéne zostane jedna strana, ktorá vo večnom konflikte záujmov a princípov udrží akúsi paritu a ako živý svedok vyvráti krédo predsedu vlády, že "v politike ide vždy len o záujmy, ekonomiku a moc". Práve spor o povolebný vzťah so Smerom vyplavil v KDH túto dilemu, ktorej sa bránili tak dôkladne, že neprijali žiadne uznesenie pred voľbami, čo bola fatálna chyba, ktorá ich vohnala najprv do stresového konania, a potom do hanby. Pričom bočnými kanálmi vytekali tlmené napätia a averzie, dlhé roky kumulované v uzavretej komunite zopár ľudí, čo stelesňovali kresťanskú politiku.
V akejsi kocke platí, že Hrušovský je predstaviteľ politiky konvenčných riešení i zbraní, kým Palko nevzdal presvedčenie, že cesty dláždené konfliktami síce nie sú hlavným ťahom na ceste k úspechom a sláve, avšak majú zmysel a dlhodobo vynášajú viac. Označiť Palka za principiálneho politika, ktorý má úplne jasno v hlave a neuhýna, sa nedá ani náhodou. Avšak samotný fakt, že odmieta kratšie a stredné cesty a chce stranu s ostrým profilom, je veľkou pridanou hodnotou, ktorou vyčnieva zo zástupu konfekčných lídrov. Napríklad v dueli Csáky vs. Bugár, ktorý dosť rozkýval SMK, sa o podstate politiky strany vôbec nerozhodovalo (hoci mnohí si myslia, že áno, je to absolútna ilúzia). V KDH sa rozhoduje a to je prvý argument, prečo Palko zaslúži prednosť.
Druhý argument pre zmenu je zmena sama osebe. V štandardnej politike je najnormálnejšia vec na svete, že ak nejaká strana označí svoj volebný výsledok za neúspech, či dokonca prepadák, prvý a prirodzený reflex je obmena vedenia, keďže v mediálnych demokraciách, ktoré žijeme, sa strany identifikujú cez lídra. Tu môže prísť oprávnená námietka, že Palko predsa nie je žiadna nová tvár a verejne vystupoval aspoň toľko, čo Hrušovský, ak nie viac. To je pravda, napriek tomu platí, že jednotka je jednotka, symbolická zmena by to bola a KDH proste nič iného k dispozícii nemá. Teda ešte Lipšica, ale u neho je anamnéza podobná.
Skutočnosť, že Rada KDH exministra spravodlivosti neodporučila ani na podpredsedu, je príznakom, že v Prešove rozum presilovku hrať nebude. Malá podpora pre Lipšica veští, že Hrušovského krídlo, v domnienke početnej prevahy, má snahu vytesniť z vedenia celú Palkovu skupinu. Integrita strany je isteže dôležitá, ale likvidácia dvoch mediálne najsilnejších figúr by bola samovražedná. V predvečer voľby teda vidíme paradox nad paradoxy; Palko, podľa ktorého je "zmýšľanie súčasného manažmentu KDH zničujúce", by aj prijal Hrušovského za podpredsedu (a k nemu zrejme ešte aj niekoho ďalšieho), Hrušovský však cíti v kostiach totálnu výhru a satisfakciu. Strach priemeru a podpriemeru, ktorý je v stredných a nižších štruktúrach KDH nadprezentovaný podobne ako všade inde, je najvyššou kartou súčasného predsedu, ktorý môže, paradox číslo 2, po zbabraných voľbách a fatálnej taktickej chybe v povolebných rokovaniach posilniť svoju pozíciu, ak vyženie "opozičné" krídlo kompletne z vedenia.
Po triedení duchov sa však zdá, že na výhru v prvom kole Hrušovský nemá. Ak sa to potvrdí, pred druhým (a možno tretím) kolom sa bude musieť o delení pozícií rokovať. Čo z toho vzíde, sa tipovať nedá. Najskôr hrozí akási prierezová dohoda s obnovou pomerov či spred rezignácie Palka, Lipšica (a spol.) na posty v predsedníctve, alebo pokračovanie súčasného stavu. Najlepšie východisko, ako to už býva, je pravdepodobné vôbec najmenej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
