Gyurcsány Fico a brífing po nej by možno vypálili horšie než režírovali marketingové plány oboch strán. Samozrejme, to je zveličenie. Presne tak nesmie čitateľ brať celkom vážne ďalší bonmot autora, ktorý v tejto chvíli nevie povedať, či vývoj maďarsko-slovenských vzťahov držia pevnejšie v rukách komunikačné odbory vlád alebo spravodajské služby. To je iba taká nespratná myšlienka...
Napriek snahe Jaroslawa Kaczynského, ktorého konflikt s Ficom dokázal odpútať pozornosť, a aj napriek všetkým včerajším spravodajstvám platí, že doba ľadová vo vzťahoch premiérov neskončila. Atmosféra spoločnej tlačovky prezrádzala, že medzi štyrmi očami nedošlo k nedorozumeniu, ale prudkej hádke. Argumentom, že celé stretnutie a rokovanie slúžilo len na zaretušovanie obrazu hrozných vzťahov, nie je len sarkastická poznámka Fica o "odovzdaní všetkých negatívnych skúseností s reformami", ak budú mať Maďari záujem, ale predovšetkým to, že nepadlo pozvanie ani z jednej strany na normálnu oficiálnu štátnu návštevu. To je signál nad všetky signály. Predsedovia vlád susedných štátov v únii sa navštevujú bilaterálne aj viackrát do roka. Slovensko-maďarské vzťahy sú vykoľajené predovšetkým tým, že dvojstranne sa premiéri nevedia už 6 rokov stretnúť.
Tipovať dôvod, prečo napriek klimatickej zmene neprichádza oteplenie, je jednoduché. Gyurcsány zrejme Ficovi oznámil, že od izolácie Smeru medzi eurosocialistami neupustí. Niet pochýb, že tu držia najsilnejšie karty Maďari. A keby vládna MSZP, člen PES (internacionála socdem strán), povedala, že Smer ich presvedčil, tak karanténa by padla. To Gyurcsány nemôže, ešte aj keby chcel, lebo doma by ho opozičný Fidesz rozniesol v zuboch. Čo, napokon, je na programe dňa aj bez ústupkov Ficovi.
Jedna zmluva a dvanásť akýchsi spoločných projektov (dohôd na projektoch), ktoré Gyurcsány s Ficom podpísali, je úradnícka povinnosť a propagandistická odpútavka, akože komunikácia je normálna. Dva mosty cez Ipeľ i diaľnica Košice-Miškolc sú staré agendy, politicky i byrokraticky predpripravené. Že čo z toho naozaj vznikne, ukáže najmä maďarský rozpočet na rok 2008, ktorý je nastavený tak, že nemôže obslúžiť kvantum bývalých klientov. K dohode o spoločnej učebnici dejepisu, ktorá by sa mala objaviť už o rok, a ktorá by vraj bez politických nánosov analyzovala viacstoročné spolužitie, sa dá povedať len toľko, že podobný projekt francúzsko-nemecký, ktorý sa pripravuje už niekoľko rokov, historici oboch strán vyhlasujú za blbosť, teda čo sa týka využitia v normálnom vzdelávacom procese. Dá sa len opakovať už stokrát napísané: Jediný skutočný problém slovensko-maďarských vzťahov sú politici, ktorí zo straníckych a marketingových pohnútok nafukujú extrémistické prejavy, aby sa sami vyhraňovali či už na umiernene národnej vlne, alebo ako liberálni obrancovia menšinových práv.
To, čo je dnes naozaj podstatné a treba si zapamätať, sú Gyurcsányove poznámky o Schengene, ktorého zavedením "sa maďarsko-slovenská hranica stane čisto administratívnou, ako napr. medzi bystrickým a nitrianskym krajom". Presne tak ekonomické, rodinné i duchovné spojenie "anyaországu" s cezhraničnými Maďarmi sa Schengenom definitívne zavŕši. To, čo Gyurcsány, celá Budapešť ani SMK už nehovoria, je, že týmto sa vlastne naplní Antallova a Orbánova vízia (krajanský zákon) spájania Maďarov ponad hranice a celá menšinová problematika sa vyprázdni. Už teraz sú jej jediným obsahom peniaze z Budapešti, Bratislavy, Bruselu a to, kto ich bude rozdeľovať.
Schengen sám osebe pritom až takou dramatickou zmenou pre väčšinu ľudí nie je, veď slobodne cestujeme hore-dole už 17 rokov a hraničné kontroly sú výrazne formálne. Je však skvelou agendou pre celú V-4, ktorej tak spadla z neba téma, na ktorej sa dokázali jednomyseľne zhodnúť. Dokonca aj Fico s Gyurcsányom... Nedá sa posúdiť objektívne, či obavy Rakúska, ktoré hrozí obštrukciami a chcelo by Schengen odložiť, sú opodstatnené, fakt ale je, že z rozšírenia únie profitujú naši najbohatší susedia azda viac než noví členovia. Pozoruhodné je, že Rakúsko je v tejto chvíli v konfliktoch so všetkými susedmi z únie. Len so Švajčiarskom nie... Neprekvapí ani druhá kauza, na ktorej sa vo V-štvorke našla absolútna zhoda: Americké víza. Podotknutie, že aký obsah dáme Visegrádu, až padnú tieto posledné bariéry, nabáda pomaly k úvahe vytvoriť ďalšiu komisiu. Aj to je iba pokus o vtip, samozrejme... Podľa medzištátnej slovensko-maďarskej zmluvy je dvojstranných komisií asi dvanásť. No, a takto vyzeráme. Keby ich bolo dvadsať, vedieme vojnu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
