autokrosovú, ktorá má dĺžku viac ako 800 m. Samozrejme, že charakter tejto trate zostal motokrosový a dosť technický s veľkým počtom ľavých či pravých zákrut, ktoré sa na prvý pohľad zdali ľahké, avšak boli dosť zradné. Na ich zvláštnosti doplatilo viacero jazdcov. Po šesťročnej pauze sa teda mohli diváci tešiť na majstrovstvá Slovenska v autokrose, ktoré boli zároveň aj maďarským šampionátom. V triede D3 do 1600 cm 3 si trúfal na najvyššie priečky jeden z favoritov Igor Vlasatý z Motosportu Vlasatý, ktorý však mal do Uheriec strastiplnú cestu a dorazil na poslednú chvíľu. "Mali sme problém s prepravníkom, ktorý ostal nepojazdný stáť na ceste a na preteky nás iba dotiahli. Zoznamovací ani prvý meraný som nestihol. Nemal som žiadne zoznámenie s traťou, avšak v druhom meranom tréningu som dosiahol tretí čas. V kvalifikácii sme štartovali všetci spolu a v nej som sa postupne umiestnil na treťom druhom a prvom mieste. Do finále som bol druhým postupujúcim a v prvom rade stáli vedľa mňa Dibala s Andreidesom. Štart sme mali dobrý s Dibalom a spolu sme išli aj do druhej zákruty. V nej som si chcel urobiť menší náskok, viac som podržal plyn, avšak na mokrej trati, ktorú organizátori pred finále poliali, ma vynieslo a piati jazdci ma predbehli. Nakoniec som z nej neodchádzal ako prvý, ale šiesty, čo nebolo práve najpríjemnejšie na tejto úzkej trati," hovorí I. Vlasatý. Predsa len ukázal svoje majstrovstvo a skúsenosti a postupne sa dral štartovým poľom dopredu. "Na úzkej trati nebolo jednoduché predbiehať, a pokiaľ jazdec neurobil nejakú chybu, bolo to pre jej technické prevedenie náročné. Tým, že bola mokrá, tých chýb vo finále bolo viac ako dosť. Veľmi sa šmýkalo, a pokiaľ sa jazdec neudržal v stope, hneď sa ocitol na mokrom kraji, čo ho stálo stratu postavenia. Muselo sa jazdiť hlavne s rozumom a neprehnať napríklad vjazd do zákruty, lebo hneď to buginu vynieslo. Podarilo sa mi vyťažiť z chýb súperov, ale Dibala jazdil veľmi čisto. Dával si pozor, aby nebol zbytočne dlhý na brzdy, alebo rýchly v zákrute, držal sa stopy a nemal som šancu ho predbehnúť. Podarilo sa mi stiahnuť asi 50 m náskoku, ale už nás mávali. S druhým miestom som skôr nespokojný, lebo som chcel vyhrať, ale musím uznať kvality súpera, bol rýchlejší a mal aj trocha viac šťastia, keď v druhej zákrute nepodržal plyn, ale skôr rátal, že ma to vynesie. Klobúk dole pred ním, išiel čisto a profesorsky," zložil kompliment svojmu súperovi I. Vlasatý.
Ako priznal, trať bola technická a prevládli na nej zákruty nad dlhšími rovinkami. Tieto podmienky viac vyhovovali menším buginám, ako aj tým, ktoré mali otočený motor do stredu. Nedalo sa jazdiť rýchlo, skôr s rozvahou a rozumom. "V súčasnosti jazdíme na iných tratiach a túto by so zaradil medzi staršie, kde nedominovala rýchlosť, ale skôr jazdecké umenie pretekárov. Bola to príjemná zmena a spestrenie doterajších tratí, ktoré sme už poznali," dodal I. Vlasatý.
Jaroslav GLOVIČKO
Hasili autobus, nestihol meraný tréning
Sprievod tímu Motosport Vlasatý len tak skoro na cestu do Veľkých Uheriec nezabudne, keď niekoľko kilometrov pred cieľom cesty sa im pokazil autobus, v ktorom bola aj bugina. Skrat v elektroinštalácii spôsobil požiar, ktorý sa posádke autobusu podarilo rýchlo zlikvidovať. "Boli sme radi, že sa to skončilo tak, ako sa skončilo, lebo to vyzeralo dosť nepríjemne. Našťastie sme mali v autobuse hasiaci prístroj a podarilo sa nám oheň uhasiť. Na trať nás dotiahli, lebo bol nepojazdný. Počas pretekov sme sa snažili s tým niečo urobiť, avšak tým, že zhorela elektorinštalácia, odišla aj riadiaca jednotka motora. Nakoniec sme našli pochopenie v SAD Zvolen, odkiaľ nám riadiacu jednotku zapožičali z linkového autobusu, aby sme sa mohli dostať domov. Ešte v noci sme sa vracali s ňou do Zvolena, aby ich autobus mohol v pondelok ráno odísť na linku. Mali sme šťastie v nešťastí, že nám v SAD Zvolen pomohli a mohli sme bez problémov doraziť domov. Sme radi, že škody na autobuse neboli väčšie," dodal I. Vlasatý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
