nemeckých kolonistov. Obec Jakubova Voľa vznikla na zákupnom práve v roku 1315 a svoj prvý názov mala odvodený od nemeckého kolonistu Jakuba. Nevie sa presne od ktorého, nakoľko má v okolí podobný názov odvodený až päť dedín. Prvý názov obce bol Jacobfalva...Prívlastok Voľa sa vysvetľuje tak, že Jakubova zem skoro spustla a znovu bola osídlená od konca 14. storočia. V roku 1786 sa jej názov znova zmenil do podoby Jakov Wolya, od roku 1808 na Jakubova Wola a od roku 1920 ako Jakubova Voľa.
Obec sa nachádza v Toryskej doline, severozápadne sedem kilometrov od okresného mesta Sabinova, po pravej strane terasy Torysy v Šarišskej vrchovine a pod lokálnym pohorím Bachurne. Nadmorská výška katastru obce sa pohybuje od 345 do 777 metrov. Nad dedinou sa aj dnes hrdo vypína vrchol Bachurne, zvaný Kohút, s výškou 711 metrov. On zohral dôležitú úlohu v začiatkoch Uhorska, pri formovaní hraníc medzi Poľskom a Uhorskom.
Už v dávnych časoch kohút zaujal ľudí svojou podobou, pestrofarebným perím, ohnivočerveným vrúbkovaným hrebeňom a tiež svojím kikiríkaním. V minulosti ho ľudia považovali za prostriedok boja proti démonom nocí, čo sa často odrážalo v povestiach a rozprávkach. Vedci už dokázali vysvetliť podstatu kikiríkania. Jedna skupina kohútov kikiríka, keď sa na oblohe objaví hviezda Canapus. Druhá skupina zasa kikiríka, keď sa spomínaná hviezda stratí z oblohy. Zatiaľ sa im nepodarilo vysvetliť, prečo kikiríka tretia skupina kohútov.
V 13. storočí viedla hranica medzi Uhorskom a Poľskom pozdĺž hrebeňov Bachurne a vrchol Kohúta, Jakubovu Voľu, Červenicu, okolo Veľkej a Lysej Stráže, Kapušian, Tulčíka, Raslavíc a Strážske na Zemplíne. Až neskoršie sa hranica posunula ďalej na sever po hrebeňoch Karpát. Na vrchole zvanom Kohút bola strážna veža ochrancov spomínaných hraníc, zo strany Uhorska. Odtiaľ mali dobrú viditeľnosť do celej Toryskej doliny, Čergovské pohorie až na Hromovec.
Kohút sa stal symbolom ohlasovateľa nového dňa - svetla. Niektoré náboženstvá ho umiestňovali na vrcholoch svojich chrámov, aby vyjadroval víťazstvo svetla nad tmou. Zrejme podobnú symboliku mal aj vrchol Kohút, nad Jakubovou Voľou. Jeho podobu aj dnes zvýrazňujú vysadené stromy ihličnanov, ktoré sa z diaľky podobajú na kohútí hrebeň.
V čom spočívala symbolika vrchu Kohút? Zavčasu rána sa slnečné lúče dotýkajú jeho hrebeňa a oznamujú príchod nového dňa - svetla. V tejto časti sa nachádzala spomínaná strážna jednotka a symbolicky prvé ranné lúče tam prichádzali zo strany, kde sa rozprestieral uhorský štát. Za vrcholom Kohúta, smerom na sever bola ešte tma a svetlo tam prichádzalo o niečo neskoršie. Kohút je aj dnes miesto, kde často po turistických chodníčkoch prichádzajú Sabinovčania a ľudia z okolia. Na jeho vrchole je drevený kríž. V sedle pod Kohútom sa rozprestiera náhorná plošina a pri nej sú chaty.
Cez prostriedok dediny preteká potok Kohút. Prvé kostoly sa na našom území budovali na vyvýšených miestach, najčastejšie tam, kde predtým boli pohanské slovanské kultové miesta. Tento fakt sa v plnej miere vzťahuje aj na Jakubovu Voľu. V 13. storočí tam bol postavené neskororománsky kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Táto sakrálna stavba patrí k najvzácnejším v dedine. Často bol opravovaný, až nadobudol dnešnú podobu. V 17. storočí k nemu bolo pristavené preskytérium a neskoršie aj sakristia. K najrozsiahlejším opravám došlo v roku 1808 a opravovaný bol aj v ostatnom období.
V interiéri kostola sa nachádza hlavný a dva bočné oltáre. Pôvodné drevené sochy sú nahradené sadrovými. Na menze oltára sú umiestnené gotické maľby patróna sv. Michala Archanjela zo Zvestovania. K vzácnostiam patrí aj kaplnka, ktorá je situovaná uprostred dediny a tiež je zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi.
Obec po vzniku patrila zemepánom z rodu Berzeciczy a už odvtedy sa oni a obyvatelia venovali pestovaniu obilnín s ktorými na okolí obchodovali. Obec si stále zachovávala poľnohospodársky charakter a až v 18. storočí tam bola postavená píla. Od 19. storočia patrila Pechyovcom a po zrušení poddanstva tam mal svoj veľkostatok Puľský. Okrajové pozemky obrábali prevažne roľníci až do polovice uplynulého storočia. Po roku 1948 časť pozemkov po statkárovi Puľskom prevzalo hospodárstvo ŠM v neďalekej Červenici a po založení celoobecného družstva v roku 1960, všetky pozemky od roku 1965 prešli pod ŠM Lipany.
Jakubova Voľa patrila medzi menšie obce Šariša. V roku 1787 bolo v obci 30 domov a žilo tam 220 obyvateľov, v rok 1808 už bolo 66 domov so 499 obyvateľmi a k 31. 12. 2002 tam bývalo len 394 obyvateľov.
Z ostatných svetských pamiatok sa zachovali zbytky kuriálneho domu, ktorý v roku 1790 - 1800 po rozsiahlejšej oprave nadobudol charakter kaštieľa s barokovo - klasicistickou podobou. Bol to jednopodlažný a osemosový skromnejší kaštieľ s fasádou situovanou na južnú stranu. Pre dnešok sa z neho zachovali už len niektoré časti a plocha sa pripravuje na inú výstavbu.
V dedine a na okolí pretrváva vysoká nezamestnanosť. Niektorí boli odkázaní obrábať okolité pozemky tradičnými zastaralými technológiami, ktoré boli aktuálne do polovice uplynulého storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
