ba ani požiare a povodne. Mnohí v tom videli zlé znamenie, varovanie ľudstva pred "koncom sveta". A preto sa objavili aj predpovede o tom, čo čaká ľudstvo na zemeguli.
V polovici júla v roku 1923 ukazoval teplomer v Londýne 91 stupňov Fahrenheita, t.j. 42 stupňov Celzia v tieni. V Amsterdame zaznamenali 60 prípadov úpalu za jediný deň. V Berlíne náhla veľká búrka spôsobila v parkoch veľké škody, keď povyvracala stromy aj s koreňmi, ploty záhrad odniesla ako triesky a nový plot, ktorý v ten deň dokončili okolo jednej továrne, strhla za pár minút. Našťastie sa jej vyčíňanie zaobišlo bež ľudských obetí. Poškodila plachetnice a blesk usmrtil sedem ľudí a ôsmi sa utopili. Blesk neušetril ani chlapca na bicykli. Počas horúčav ošetrovali v nemocniciach desiatky Berlínčanov s úpalom.
Vo Viedni spôsobili vysoké teploty aj búrky škody na zdraví i majetku. Záchranná zdravotná služba zasiahla za deň 76-krát najmä na uliciach, kde ľudia z vysokých teplôt odpadávali. Hasiči zachraňovali topiacich sa ľudí v Dunaji, ktorých tam zastihla búrka. V Španielsku zničili povodne veľa obcí a ich obyvatelia si zachránili iba holé životy. Najviac postihnutá bola provincia Zaragoza. Z Madridu hlásili viac úmrtí na zlyhanie srdca. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce požiare.
V Prahe sa vyšplhala ortuť teplomeru na 33 až 36 stupňov Celzia a v Košiciach sa ich obyvatelia potili v horúčavách nad 30 stupňov. Našťastie Košice nepostihla povodeň ani požiare. Zato koncom júla postihla Londýn prietrž mračien, akú nezaznamenali po dlhé desaťročia. Vyčíňala šesť hodín, zničila aj 132 telegrafných vedení a šesť káblov na kontinent.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
