hodinách podarilo dospieť k dohode na novej zmluve EÚ, ktorá má nahradiť zablokovanú euroústavu a zreformovať inštitúcie únie. Európski lídri tak schválili mandát pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa bude konať počas portugalského predsedníctva a ktorá pripraví definitívny dokument. Následne sa pristúpi k jeho ratifikácii jednotlivými krajinami tak, aby mala únia novú zmluvu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.
"Máme podrobný mandát pre medzivládnu konferenciu," povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová novinárom. Dohodu lídri EÚ dosiali po tom, ako sa im podarilo presvedčiť Poľsko ako najviac vzdorujúcu krajinu, aby súhlasilo s kompromisným návrhom nemeckého predsedníctva. K ústupkom Varšave podľa diplomatov patrí odloženie úplného zavedenia nového systému hlasovania o rozhodnutiach únie do roku 2017, ako aj prísľub solidarity krajín EÚ s Poľskom v prípade budúcich energetických kríz.
Ústupky si zaistila aj Británia, ktorá si bude môcť ponechať určité právomoci v rezortoch spravodlivosti a vnútra. Bude mať tiež výnimky pri uplatňovaní novej právne záväznej charty základných práv EÚ.
Merkelová po predložení kompromisného návrhu varovala, že navrhne mandát pre novú reformovanú zmluvu EÚ aj bez poľského súhlasu. Lídri Francúzska, Británie, Luxemburgu a Španielska následne rokovali s poľským premiérom Jaroslawom Kaczynským a jeho bratom, poľským prezidentom Lechom Kaczynským a podarilo sa im presvedčiť ich, aby zmenili názor a pristúpili na kompromis. Po prekonaní poľských a britských námietok však dalo najmenej deväť členských krajín najavo výhrady voči kompromisnému návrhu, keďže považovali ústupky ponúknuté odporcom európskej ústavnej zmluvy za priveľké. Najostrejší postoj prejavil belgický premiér Guy Verhofstadt, ktorý označil návrh za absolútne neprijateľný. Rokovania tak pokračovali a skončili sa definitívnom dohodou okolo 4.30 hod.
Základné body tvoriace podstatu dohody:
NÁZOV, SYMBOLY - Euroústava už neexistuje. Nový dokument síce uchováva jej veľkú časť, nebude sa už však volať ústava, ale Zmluva o fungovaní EÚ. Zjednodušený dokument budú ratifikovať národné parlamenty, čím sa európski politici chcú vyhnúť ďalšiemu prípadnému stroskotaniu v referende. Vypúšťa sa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu - a práve to odmietali.
SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA - Z rovnakého dôvodu ako v prípade symbolov EÚ sa šéf európskej diplomacie nebude volať minister, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Tento post obsadí Javier Solana, ktorý sa zároveň stane podpredsedom Európskej komisie. Do jeho kompetencií bude spadať aj rezort, ktorý v súčasnosti riadi komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
INŠTITÚCIE - Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik. Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
ROZDELENIE HLASOV - Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou. To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ. Poľsko komplikovalo rokovania, požadujúc prehodnotenie prerozdelenia hlasov, prípadne odklad zavedenia nového systému až od roku 2020. Berlín na otvorenie tohto bodu nepristúpil, urobil však ústupok a namiesto plánovaného prechodu na systém dvojitej väčšiny v roku 2009 sa naň prejde až v roku 2014 s možnosťou odkladu na rok 2017.
PROCES ROZHODOVANIA - Nová zmluva bude znamenať, že zoznam oblasti, kde sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného princípu, sa rozšíri o ďalších 50. Mal by sa tak zjednodušiť proces rozhodovania. Vzhľadom na to, že únia má 27 členov, je totiž často problematické dospieť k jednohlasnému rozhodnutiu. Británia, ktorá prišla na summit so štyrmi hlavnými požiadavkami, si vybojovala výnimku, na základe ktorej sa bude môcť rozhodnúť, v akých otázkach z oblasti spravodlivosti a vnútra zostane mimo rozhodovania na európskej úrovni. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa uchováva jednohlasnosť.
CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV - Charta základných práv bude právne záväznou súčasťou novej zmluvy pre všetky krajiny s výnimkou Veľkej Británie. Tá vzhľadom na veľmi odlišný právny systém dostala výnimku, na ktorej veľmi trvala v obavách, že by do britského súdnictva mohol zasahovať Európsky súdny dvor.
POSTAVENIE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV - Na základe dohody dôjde k posilneniu pozície národných parlamentov, čo bola najmä holandská požiadavka. Obdobie, ktoré budú mať národné zákonodarné zbory k dispozícii na prehodnotenie návrhov Európskej komisie, sa predĺži z terajších šiestich na osem týždňov.
PRENOS KOMPETENCIÍ - Dosiahnutý kompromis vychádza v ústrety Českej republike, požadujúcej spätný prenos kompetencií, teda nielen z národnej na únijnú úroveň, ale aj z Bruselu naspäť na národné orgány.
SOLIDARITA - V zmluve sa zakotví tiež bod vzťahujúci sa na solidaritu v sektore energetiky, čo znamená podporu zo strany EÚ tomu členskému štátu, ktorý bude čeliť problémom s dodávkami plynu či ropy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
