záhradke v rodinnom kruhu, keď sa môžem tešiť z vnúčika. Poteší ma, keď si spomenú kamaráti. V mojom veku si prajem hlavne zdravie, nič krajšie a lepšie mi nikto želať nemôže," prezradil v predvečer svojich narodenín.
Má za sebou množstvo odvedenej práce, pôsobil v televízii i divadle, spolupracoval s mnohými osobnosťami kultúrneho života. Jeho scény obdivovali a obdivujú diváci v rámci divadelných predstavení v mnohých kultúrnych stánkoch po celom Slovensku. Napriek tomu si však zachoval skromnosť. "Nikdy si nespomínam na prácu, na scény, ktoré som vytvoril. V pamäti mi utkveli stretnutia s ľuďmi, práve ľudské okamihy sú totiž tie najvzácnejšie."
Podľa jeho slov ho to vždy ťahalo medzi ľudí. Netúžil byť uzavretý v intimite bytu, ožíval vždy v kolektíve. Smútok ho za všetky tie roky ovládol len v čase, keď ho nahnevali novinári. "V práci v divadle spolu kooperuje množstvo ľudí a vzniká jeden celok. Výsledok nemusí byť vždy taký, ako čakáte. Je to ale tímová práca a bolí, keď novinár vyzdvihne len jednu zložku a zvyšok pochová."
Najradšej spomína na dobrého kamaráta, režiséra Karola Spišáka. "Veľmi mi chýba. Človek zažíva ťažké chvíle, keď kamarát odíde. My sme si boli veľmi blízki, spolupracovali sme už pri jeho prvom absolventskom divadle i prvom divadle uvedenom na doskách Slovenského národného divadla. Žiaľ, prednedávnom aj pri tom poslednom," s dojatím spomína Š. Hudák, ktorý má hlboký vzťah aj k mímovi Milanovi Sládkovi.
Oslávenec si dnešok užije, ako sa patrí, najbližšie dni však venuje práci. Už koncom júla totiž pripravuje v priestoroch Východoslovenskej galérie svoju výstavu.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
