ctihodnej inštitúcie pre Medzinárodný menový fond sa píše, že majú pochybnosť o schopnosti Slovenska prijať euro k 1.januáru 2009. Ak tipujete, že dôvodom sú obavy z inflácie, chváliť sa tým nemusíte. Ani kobyla zo štátneho závodiska by na nič iného nepomyslela. Zaskočená bola trochu len banková rada a ekonomickí analytici.
Aby sme si rozumeli. Problém nevidí ECB v tom, že by SR nebola schopná do bodu, keď sa bude rozhodovať o vstupe do menovej únie, čiže asi presne do roka, udržať resp. stlačiť infláciu na úroveň maximálne 1,5 percenta nad priemerom troch krajín s najnižším rastom cien v únii (čo je akýsi "benchmark", kritérium). Znepokojuje ich nie dosiahnuteľnosť, ale udržateľnosť podmienky aj po prípadnom prijatí eura. Súčasnú úroveň inflácie, ktorá bola presne v máji najnižšia v histórii Slovenska, pokladajú za takpovediac nenormálnu, keďže celkom logicky im bije do nosa, ako je možné pri deväťpercentnom raste a stúpajúcej spotrebe dosiahnuť napr. 2,7 percenta (čo je odhad NBS, ktorý musíme splniť), či menej. Fakt, ktorý treba vedieť, je ten, že rast HDP a rast cien sú akoby spojené nádoby a tak to funguje všade.
Nie je jasné, či do správ ECB sa zámerne komponujú politické odkazy. Ak áno, tak pre Slovensko znie, že od tejto chvíle nie je 1.január 2009 opäť vôbec istý. Treba priznať, že po nedávnej úprave centrálnej parity v režime ERM II, čo sa dalo vnímať ako signál ústretový, je to prekvapenie. Na tomto mieste bolo už viackrát napísané, že splnenie samotných maastrichtských kritérií je podmienka nutná, nemusí byť však dostatočná. A že interpretácia, ktorú slovenskej verejnosti podsúvali politici (koalície i opozície), bankári z NBS, analytici i tzv. ekonomickí novinári, že ak sa neprekročí deficit rozpočtu, výška štátneho dlhu, nejaké úrokové kritérium a inflačné, tak euro nám už nikto neukradne, je falošná a účelová. Iste, nikto to takto natvrdo neformuloval, ale celá debata, ktorá sa zásadne viedla len na motívy plnenia či neplnenia Maastrichtu, to doslova sugerovala. Napríklad z ankety akéhosi panelu analytikov kedysi v zime vyšlo, že z oslovených asi tridsiatich expertov neverí prijatiu eura v januári 2009 už len jeden. Autor týchto riadkov sa vtedy na tomto mieste pýtal, že koľkí z nich by vsadili na svoj odhad vlastné peniaze.
Ak je v predpisoch expressis verbis aj udržateľnosť, a politicky sa v ECB a v rozhodujúcich krajinách eurozóny k veci postavia "len" neutrálne, tak prognóza je žalostná. Fakt je ten, že cenovú stabilitu po 1. januári 2009 spochybňuje každý, odhady idú do 5 až 6 percent. Logika je jasná, tomu, kto číta tieto riadky, nie neznáma, a naplno ju pomenúva aj frankfurtská banka: "V prípade SR je totiž zásadnou otázkou, či bude môcť byť vývoj inflácie považovaný za trvalo udržateľný, až sa vytratí priaznivý vplyv zhodnocovania výmenného kurzu voči euru". Tak doslova. Zrozumiteľne po slovensky, najnižšiu infláciu v histórii štátu máme aj (najmä??) preto, lebo posilňovanie koruny voči euru znižuje ceny dovážaného tovaru. V momente, keď euro prijmeme, tento efekt, ktorý odborne nazývajú "kurzový kanál" a ktorý je aj zásadným faktorom zvyšovania životnej úrovne, skončí.
Na otázku, prečo tak uháňať do eurozóny, keď zhodnocovanie koruny, ktoré by pokračovalo ešte roky, je významným faktorom dobiehania bohatšieho Západu, vám múdrejší ľudia, ako autor tohto textu, odpovedia, že preto, lebo prijatím eura sa zvýši rast HDP o jedno percento (Mikloš) a odpadnú transakčné náklady. Veľmi dobre. Každý, kto pozrie na eurozónu, vidí, že rast majú rýchlejší ako šinkanzen. Podstatnejšie je ale v tejto súvislosti niečo iné: Establishment, ktorý je záujmovo spojený či závislý na prijatí eura, vytvára dojem (ilúziu), akoby euro bola výlučne vec technického plnenia a v tomto zmysle pripravuje informačné kampane (na ktorých niekto veľmi dobre zarobí) a konverziu (registračné pokladnice, atď), na ktorých niekto zarobí veľmi dobre tiež. Nikto, ale vôbec nikto nehovorí o stratách z nákladov, ktoré ponesie súkromný i verejný sektor, ak ECB, Ecofin a EK sa dohodnú, že nie. O tom, aké psychologicko-politické dopady na vzťah k Európe ako takej bude nakladanie s negatívnym scenárom ako utajovanou skutočnosťou mať, ani nediskutujme. Napokon, nič sa zatiaľ nedeje, "iba" bankári z ECB vyslali jeden signál. Prežili sme už Mečiara, prežijeme aj Fica, aj eventuálne ešte jeden pád na ústa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
