Keď Danovi kontrolujú batožinu kvôli činelám musí všetko vybaliť

Členovia košickej kapely The Backwards sú už v USA ako doma. Miro Džunko, Dalibor Štroncer, Fero Suchanský a Dano Škorvaga sa tentoraz vrátili z Ameriky 7. júna. Strávili tam 20 dní a odohrali 12 koncertov. Počas turné sa presúvali po niekoľkých štátoch USA - zo Severnej Karolíny do Kentucky, do Ohia i Pensylvánie.

Aj keď do Ameriky lietavajú pravidelne, na letiskách ich vždy niečo prekvapí. "Cestou do USA sme odlietali z letiska v Zurichu," spomína Fero. "Správali sa k nám, ako keby sme boli teroristi. Dávali nám divné otázky - kto balil kufor, čo ste si doň dali, niesli ste si ho sami, máte zbraň, načo vám je mobilný telefón a podobne. Bolo to dosť ponižujúce, aj keď na druhej strane chápem, že je to nevyhnutné."

Okrem nepríjemného naťahovania odletu v Paríži pri ceste späť sa kapele počas celého turné neprihodlo nič, čo by ich zaskočilo či znechutilo. "Koncerty boli vynikajúce, vždy sme mali plno a atmosféra bola perfektná na každom z nich. Mne síce na úplne prvom koncerte praskla struna, ale to sa stáva. Nosím so sebou náhradnú gitaru a aj sady strún, takže toto by som za problém nepovažoval."

Počas turné sa im veľmi osvedčili beatlesácke parochne, ktoré si prednedávnom kúpili. "Všetci sme boli veľmi spokojní. Miro si dokonca musel kúpiť druhú, lebo tú prvú sa mu podarilo spáliť. Umyl ju a nechal schnúť na radiátore. Lenže urobená je z umelých vláken, takže potom vyzerala, ako keby boli vlasy obhoreté. Nedalo sa s ňou už nič robiť." Teraz je pre muzikantov oveľa jednoduchšie dať si na hlavu parochnu pred koncertom, ako udržiavať si účes, ktorý by bol podobný tomu, aký nosili jednotliví členovia The Beatles. "Pre mňa to napríklad znamenalo farbiť si vlasy, lebo George Harrison ich mal tmavšie ako ja. Miro má zase vlasy jemné a redšie, takže si musel pracne udržiavať taký strih, aby vyzeral ako beatlesácky. Daliborovi sa zase divne vlasy točili, keď boli dhšie a mal problém si ich nejako učesať. Jedine Danovi ani teraz parochňu netreba. Aj keď si ju kúpil, zatiaľ ju nepoužíva. On má od prírody na hlave beatlesácke vlasy," podotkol Fero so smiechom.

Parochne, ktoré si kúpili, stačí po pár koncertoch v rukách preprať vo vlažnej vode so šampónom a nechať voľne vyschnúť. "Videli sme pár kapiel, ktorých členovia si nakúpili nejaké lacné parochne - vyzerá to hrozne. Tie naše sú naozaj kvalitné, stačí do nich pár krát hrabnúť prstami a účes je hotový. Fanúšikovia, ktorí nás v nich teraz v Amerike videli, vraveli, že vyzerajú veľmi prirodzene a keby nevedeli, že ich máme na hlave, tak im ani len nenapadne, že sme použili parochne."

Teraz sa teda nemusia trápiť s účesmi - stačí im do kufra prihodiť ku kostýmom aj parochne. "Čím viac do Ameriky chodíme, tým menej vecí si stále zbalíme. Keď som šiel prvý krát, tak som mal so sebou toľko vecí, ako keby som šiel na 15 rokov do väzenia. Lenže načo tam všetko vláčiť, keď sa tam dá kúpiť? Väčšiu časť môjho kufra už teraz zaberajú veci ku gitare - volume pedal, tri sady strún, sady nástrojov na opravy, keby sa niečo prihodilo, káble a podobne."

Fero i Dalibor si tentoraz vzali dve gitary, Miro len jednu. "Dano si so sebou nosí len činely a paličky. Ostatné veci k bicím a aparatúru si v USA požičiavame. Je nemysliteľné, aby sme to nosili so sebou. Len chudák Dano má vždy na letisku problémy. Keď kontrolujú batožinu, tak mu vždy naskenujú nejaké veľké kovové predmety. Zväčša si myslia, že sú to čínske woky na varenie alebo čosi podobné. Dano si už zvykol, že jemu vždy kufor otvoria a prehľádavajú. Preto chodí na kontroly posledný, aby nás nezdržiaval."

Povozili sa na harleyke

Popri koncertovaní si dopriali aj pár dní voľna a využili ich na všeličo... "V Severnej Karolíne sme strávili takmer celé dva dni na pláži. Chceli sme sa povoziť na vodných skútroch, ale boli také zašpinené, že ich očistenie by nám zabralo celý deň a nechcelo sa nám do toho púšťať... Tak sme si aspoň na móle zarybárčili. Neulovili sme ani jednu rybu, no chytili troch krabov. Každý mal priemer približne 10 centimetrov. Pustili sme ich späť do vody. Sú síce jedlé, ale kvôli trom sa neoplatilo ich variť. Keby sme ich nachytali aspoň 30, tak by sme sa možno do varenia aj pustili..."

V meste Louisville štátu Kentucky si Fero i Miro dopriali jazdu na pravej americkej motorke značky Harley Dawidson. "Za našim a amerických manažérom tam prišiel jeden jeho známy a pricestoval na ´harleyke´. Vzal nás na jazdu, takže sme si to po diaľnici fičali 140-kou. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno. Narazila mi do tváre mucha a bola to poriadna rana. Na takejto motorke človek nie je pripútaný, len je opretý vzadu o operadlo. Držal som sa ako kliešť. Po chvíli som ale zistil, že keď nebudem vystrájať voloviny, tak nie je pravdebodobné, že by som vypadol. Ale človek musí sledovať smer, klopiť sa spolu s motorkou a podobne."

Na festivale v Kentucky stretli svojich fanúšikov, s ktorými sa poznajú už dlhé roky a ktorí v USA pravidelne chodievajú na ich koncerty. "Jeden z nich, Josh, má priateľku, ktorá je našou veľkou fanynkou. Povedal nám, že na budúci rok by ju chcel počas nášho koncertu požiadať o ruku. Takže sa budeme snažiť zariadiť to tak, aby bol pripravený v zákulisí a po jednej z pesničiek, na ktorej sa dohodneme, vyjde na pódium a pred všetkými tými ľuďmi ju požiada o ruku..."

V Pittsbourghu si dopriali prehliadku mesta na lodi. "Bol to taký malý parník. Toto mesto leží na dvoch riekach, ktoré sa zlievajú a vytvárajú tretiu rieku - Ohio. Ňou sa dá z Pittsbourghu plaviť až do New Orleansu. Pittsbourgh sa nám celkom páčil, nie je to typické veľké americké mesto. Je celkom malé, posadené do hôr. Tým, že je sídlom spoločnosti U. S. Steel, tak vedeli o Košiciciach. Aj keď sme im spočiatku nerozumeli, lebo sa nás pýtali - Kosis? Nechápali sme, smiali sme sa, či sa pýtajú na Kosit..."

Vybrali sa i na večernú prechádzku po meste a zašli do známeho podniku - Primanti Brothers. "Asi v roku 1930 založili v Pittsbourghu dvaja bratia z Talianska sendvičovňu. Od vtedy je však tých podnikov v meste asi sedem, no v žiadnom inom meste ich nenájdete. Je to také špecifikum Pittsbourghu. Aj sme ochutnali a sendviče boli celkom chutné, len jedna vec mi vadila. Oni ešte aj medzi tie dva chleby a obloženie napchajú hranolky!"

V Clevelande odohrali dva koncerty v miestnych reštauráciach Winking Lizard. "Tam sme sa výborne najedli. Zábavné bolo, že sme mali druhý koncert hrať o ôsmej večer. Lenže Cleveland postúpil ďalej v lige - teraz neviem, či šlo o basketball alebo baseball. Dosť na tom, že sme museli hrať už o piatej, lebo o ôsmej začínal zápas a predsa sa vtedy nenechajú vyrušovať hudbou! V reštaurácii bolo asi 50 obrazoviek, ľudia pozerali na niektorých basketball, na iných baseball... My sme z toho ich divného fanúšikovania boli mierne zmätení."

Po tretí krát si boli v Clevelande obzrieť i výstavy v Rock and Roll Hall off Fame. "Bola tam nová výstava Toma Pettyho, Clash i Doors. Dalibor sa bol na Doors pozrieť, no vravel, že to bolo príšerne depresívne, takže odtiaľ musel rýchlo vypadnúť."

Nové kostýmy

Pobyt v USA tentoraz využili aj na to, aby si dali urobiť nové beatlesácke kostýmy. "Objednali sme si ich u toho istého výrobcu, ktorý nám už ušil béžové kostýmy. Sú to presné repliky toho, čo nosili The Beatles. Stretli sme sa v Screntone, vzal si naše miery. Sľúbil nám, že kostýmy budú hotové na jeseň, takže keď by sme prišli v septembri znovu do USA, vyzdvihneme si ich. Alebo ak budú hotové pred tým, než pôjdeme na turné do Anglicka, tak si ich dáme poslať tam."

Objednali si osem kostýmov, pre každého muzikanta dva. Jeden typicky klsický čierny a jeden sivý z obdobia Hard days night. "Už bolo nutné investovať do nových kostýmov, lebo tie naše čierne staré si svoje užili a už sú fakt zničené, prešúchané. Často sa stáva, že nemáme čas ich poriadne vysušiť, ked ich operieme, lebo sa treba rýchlo zbaliť a presúvať. Takže dostávali zabrať. Teraz keď sme si skúšali tieto nové, tak sme z toho mali doslova radosť. Sú z kvalitnej látky, majú výbornú podšívku, perfektne sú spracované. To je iné, ako keď sme začínali a z fotiek z novín sme zisťovali, ako kostýmy členov The Beatles vyzerali. Kostýmy, ktoré si objednávame, sú presnou kópiou. Ten pán jeden originál vlastní, rozobral ho a podľa toho vyrába nové. Sú síce drahé, ale stoja za to."

V Youngstowne v Pensylvánii sa Miro Džunko stretol so svojou rodinou, ktorá žije v USA. "Nikdy pred tým sa nevideli, len si vymenili pár mailov. Takže na koncert došlo 18 členov Mirovej rodiny... My sme si z Mira trochu aj uťahovali, lebo kým sa on s nimi zvítaval a podávali si ruky, tak sme si robili srandu, že to vyzerá ako z Pošty pre teba. Už iba bolo treba skričať - stenu preč..."

The Backwards sa po tretí krát zúčastnili na veľkom beatlesáckom festivale The Abbey Road on the River, ktorý sa pravidelne koná v štáte Kentucky v meste Louisville. "Ja s Mirom a našim zvukárom sme našťastie dostali izbu, ktorá nemala okná na festivalový areál. Ale Dano s Daliborom počúvali od 11. dopoludnia až do polnoci skladby od Beatles. Dvadsať krát za deň počuť Let it be nie je bohviečo..."

Posledný deň pred odletom z USA stávili v New Yorku. "Aj keď sme v tomto meste boli už niekoľko krát, znovu sme sa po ňom prešli a poobzerali si ho. Zašli sme aj do sushi baru a každý z nás šiel aj na nákupy na darčeky," dodal Fero na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.