Štochl by odolal aj ruským tankom, keby na nich Ukrajinci do Levíc prišli
Ten rezultát ide do sveta. A Slováci na Európu. Naša hádzanárska reprezentácia sfúkla v odvete play off o postup na budúcoročné majstrovstvá starého kontinentu v Nórsku ukrajinskú sviečku nádeje jedným dychom. V nabitej levickej hale uštedrila tradičnému účastníkovi vrcholných svetových podujatí debakel (35:19) na aký si nespomína. Z osmičky barážových stretnutí o cestu na sever Európy je to určite najzaujímavejší výsledok.
Po viac ako desaťročí neúspešných pokusov kvalifikovať sa na akýkoľvek významný turnaj pôjde Slovensko na európsky šampionát druhý raz po sebe. Pred dvoma rokmi, vo Švajčiarsku, hltalo skúsenosti ako totálny outsider, navyše v skupine smrti s Nemeckom, Francúzskom a Španielskom, teraz, v Nórsku, by sa azda dalo urobiť aj čosi viac. Hádzanári sú dôkazom toho, že národiak môže byť dobrý, aj keď je liga slabučká. Však, páni futbalisti? Ale to by už bolo o inom...
Úprimne povedané, takých vyhecovaných sme hráčov národného mužstva ešte nevideli, hoci na rozdiel od futbalistov uvidia za postup v podstate deravý groš. Vari ste ich pred levickou odvetou fazuľou nakŕmili, že Ukrajincov tak rozstrieľali? - opýtali sme sa jedného z asistentov trénera Heistera na reprezentačnej lavičke, Košičana Juraja Jurajova.
"Ale kdeže, fazuľou sme na nich nešli, strava bola normálna. Chlapcov ani nebolo treba nejako zvlášť motivovať, vedeli o čo ide, sami sa tak vyhecovali. Veľký dôraz sme však dávali už na prvý zápas v Záporoží. Škoda však, že tam vo výprave nebol, pre známe dôvody, Kukučka, ani zranení Martin Straňovský a Prešovčan Fuňák. Martin sa zranil dva dni pred odchodom na Ukrajinu, na tréningu pri nácviku zle dopadol a spravil si výron. Noha mu veľmi nenapuchla, nevyzeralo to na nejaké vážnejšie zranenie, ale nechceli sme riskovať, že by sa jeho stav zhoršil. Aj tak bola zaňho dobrá náhrada, Rado Antl, ktorý bol v prvom stretnutí našim najlepším hráčom. Najlepšiemu strelcovi ligy Fuňákovi zas vyskočilo rameno počas prípravného zápasu v Česku. Keby sme mali v Záporoží týchto hráčov k dispozícii, určite by sme vyhrali už tam," tvrdí bývalý košický krídelník.
Niekomu to zase nejde do hlavy, boli sme my naozaj takí dobrí, alebo Ukrajinci až takí slabí?
"My sme sa v prvom rade sústredili na vlastný výkon, že Ukrajina hrala ako hrala, to bol ich problém. V podstate hrali len to, čo sme im my dovolili. Všetci prítomní odborníci, i laici, boli veľmi prekvapení našou hrou, najmä tým, že aj v takých dôležitých zápasoch sa dá hrať pekná hádzaná," bola to naozaj pozitívna črta slovenského úspechu. "V náš prospech hralo aj to, že kým my sme mohli použiť všetkých hráčov kádra, čo v takých zápasoch nie je až také obvyklé, Ukrajina doplatila aj na to, že nemala kým prestriedať."
Levický duel s Ukrajinou možno pokojne označiť za najlepší v ére samostatnosti slovenskej hádzanej, aj keby sme išli po jednotlivcoch. Ale výkon jedného hráča bol doslova z ríše snov. Na Richarda Štochla v našej bráne by v sobotu neplatili ani sovietske tanky, keby na nich Ukrajinci prišli, jeho percentuálna úspešnosť dosiahla extrémne vysoké číslo. "Rišo mal 57-percentnú úspešnosť, ja som robil zápis zo stretnutia. O tom, že išlo o mimoriadne číslo svedčí aj fakt, že za špičkový výkon brankára sa považuje už hranica štyridsiatich percent. Rišo chytal fantasticky. Keď má deň, strelci súpera sú z neho zúfalí. Od nikoho nepotreboval vôbec poradiť, sám sa na zápas dokonale sústredil. Podľa manažéra, s ktorým som sa rozprával, si v maďarskej lige takú výkonnosť držal celú sezónu, vo viacerých zápasoch sa dostal nad hranicu päťdesiat percent. Stále si drží veľmi kvalitnú formu."
Ani ostatným hráčom v podstate niet čo vytknúť, v zápase prakticky nebolo hluchého miesta, čo je za dlhých šesťdesiat minút tiež výnimočné. "Taká chvíľka by sa predsa len našla, možno od piatej do siedmej minúty druhého polčasu, ale rýchlo sme sa z toho dostali. Chalani boli maximálne nabudení a sústredení počas celého zápasu. A po takom víťazstve a hlavne nadšenom výkone hľadať chyby netreba. Aj keď každý tréner vie, že sa nejaké predsa nájdu. Nás však najviac hreje to, že sme predviedli peknú hádzanú."
Málokedy sa stane, že tréneri majú k dispozícii všetok hráčsky materiál (až na drobné výnimky), ako ste zohnali vy na dvojzápas s Ukrajinou. Alebo je ešte niečo v talóne?
"Nie, to je vlastne všetko. Aj keď na bankete prišli pogratulovať a pripomenúť sa niekoľkí bývalí reprezentanti, ako Demovič, Maťaš či Valent. Rozprávali sa aj s trénerom Heisterom, takže otázka niektorých mien môže byť ešte otvorená."
Keď sme už pri bankete, oslavy postupu boli dlhé?
"Nič prehnané, oslavovalo sa v norme. Viacerí hráči, trebárs Kukučka či prešovská partia, vyzerali po dlhej sezóne príliš unavene, aby sa im chcelo oslavovať dlho do noci. Boli radi, že môžu ísť domov."
A čo Levice? Mnohí sa čudovali, že voľba padla na nie príliš hádzanárske mesto. Ale zdá sa, že sa ujalo.
"Určite preto, že tam je momentálne asi najlepšia hala na Slovensku. Nechýba jej klimatizácia, ktorú pustili už pár dní pred zápasom, testovali sme ju počas tréningov. Aj keď boli trochu obavy z toho, či nebude predsa dusno a horúco, keď sa v nej bude tiesniť dvetisíc divákov. Možno bolo trošku teplejšie, ale počas zápasu sme to ani nevnímali, cítili sme sa veľmi príjemne, a tí diváci vytvorili výborné prostredie. Určite sme to vybrali lepšie ako Česi, ktorí hrali odvetný zápas play off s Lotyšskom v Chomutove, kde bola hala poloprázdna, čo sa stretlo s veľkou kritikou."
Aj vy ste boli počas zápasu v hľadisku, hneď pri prezidentovi nášho zväzu Pavlovi Derfényim. Prečo nie na lavičke nášho mužstva?
"Lebo tam sedel tentoraz druhý asistent trénera Dežo Jakubička, ja som na nej sedel v Záporoží. Máme to tak podelené. Aj v príprave mužstva, ja mám skôr na starosť hráčov v poli, kým on, ako bývalý brankár, si berie na paškál brankárov. Aj keď treba povedať, že s takým materiálom veľa práce nemá," smeje sa jeho kolega. "A s tým prezidentom bolo tak, že on si sadol vedľa mňa. Akurát som mu poblahoželal k narodeninám, inak sme sa cez zápas vlastne ani nebavili, lebo som sa musel sústrediť na hru. A viete ako to je debatovať s prezidentom, keď on má vo všetkom pravdu..."
Dnes sa v metropole Nórska Oslo žrebujú štyri základné skupiny európskeho šampionátu. Slovensko na základe výsledkov z kvalifikácie si o kôš polepšilo, zo štvrtého poskočilo do tretieho, ale aj tak veľmi na výber nie je. Na takom turnaji totiž z každého koša trčí už iba kvalita. No predsa, pri pohľade na súpisku potenciálnych súperov, máte nejaké menovité prianie? Horšie ako vo Švajčiarsku by pre nás žreb nemal dopadnúť. Aj keď... Na niekoho z nášho tretieho koša môžu vyjsť aj Švédi...
"Asi mi neuveríte, ale hoci som sa pozeral na zostavu v jednotlivých košoch najmenej päťkrát, stále sa mi to nejako pletie. Akurát viem, že v skupine nemôžeme natrafiť na Maďarov... Ale verím, že tentoraz budeme mať väčšie šťastie ako vo Švajčiarsku, aj keď na európskom šampionáte si už súperov nevyberieš. No myslím si, že teraz máme mužstvo, ktoré je schopné zvládnuť aspoň jedného z nich. Ak zopakujeme výkon proti Ukrajine, môžme si trúfnuť aj na súpera väčšieho rangu, ktorý má v Európe oveľa lepšie meno ako my."
Za obeť by mohli padnúť trebárs aj bratia Česi, ktorí sú v koši pod nami. Posledné porovnanie výkonnosti (aj vzájomné) oboch národných tímov hovorí v náš prospech. Na tejto úrovni sme ich, zdá sa, konečne dobehli.
"Určite, zdolať Čechov nie je pre nás nereálne. Najväčšiu robotu v ich národnom tíme odvádza akurát Jícha, ostatní hráči - ´nic moc´. Som presvedčený, že teraz by sme na nich mali. Aj v play off sa s priemerným Lotyšskom dosť trápili. To isté platí o Maďaroch, ktorí mali problémy s Litvou, v domácej odvete vyhrali iba o gól."
Brány európskeho šampionátu sa otvoria až koncom januára budúceho roka, ale už teraz treba myslieť na poriadnu prípravu. Záujem by mohla mať aj vyššia kategória súperov, keď sa dopočuli o tom, ako ste sa vysporiadali s Ukrajinou. Alebo to budú duely len s tými priemernými?
"Už v auguste nás čaká prvý turnaj, opäť v Leviciach, mali by sme štartovať aj na turnaji o Pohár SNP, a celkom solídne obsadenie by malo byť na októbrovom turnaji vo Švajčiarsku. V decembri to bude tradičný Vianočný turnaj za účasti Česka, Poľska, Maďarska a nás, pravdepodobne zase v Leviciach, a generálkou na majstrovstvá Európy by mal byť v januári turnaj v Paríži. Termín je už potvrdený, ale o súperoch je ešte predčasné hovoriť. Francúzi však slabých nepozývajú..." vraví osamotená košická tvár v národnom mužstve Slovenska. Aj to iba v realizačnom tíme. Až na odchovanca košickej hádzanej Radoslava Antla, momentálne pôsobiaceho v švajčiarskom Grasshoppers Zürich, či brankára Štochla, ktorý odchytal za 1. MHK jednu sezónu, nemá žiaden z hráčov s Košicami nič spoločné. To sme ešte na januárovom kvalifikačnom turnaji v bieloruskom Breste konštatovať nemohli. "Žiaľ, v Košiciach sa teraz prebudováva káder a našich hráčov nájdeme skôr v mladežníckych výberoch. Farkašovský, ktorý hral aj na majstrovstvách Európy vo Švajčiarsku, bol dlho zranený, a aj tak už prestúpil do Karvinej. Takisto krídelník Faith. Ale on bol prvý koho sme kontaktovali po tom, čo sa v príprave na Ukrajinu zranil Fuňák. Ospravedlnil sa však pre zdravotné problémy. V Bielorusku bol aj pivot Mazák, lebo tam ešte nebol Petro hrajúci vo francúzskej lige. Konečne máme aj my dvojmetrového pivota, a aj kvôli tomu v akej súťaži hrá, je logické, že v reprezentácii dostal prednosť."
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
