Slovenskú kariéru obetovali tomu, aby sa presadili aj v zahraničí

Členovia: Juraj a Ladislav Matyinkóvci

Miesto narodenia: Rimavská Sobota

Singlom One Way Ticket sa pred pár týždňami slovenskému publiku pripomenula kapela Maduar, ktorú si mnohí pamätáte vďaka skladbe Hafanana či ešte z čias, kedy spolu s Barbarou Haščákovou a Erikom Arestom ´kŕmili´ slovenský éter tanečnými skladbami. Aj keď o nich v tunajších médiách sedem rokov nebolo počuť, muzike sa venovali i ďalej. Košickému publiku sa pripomenuli pred týždňom na záverečnom ceremoniáli festivalu Zlatý žobrák.

S aktivitami okolo nového singla One Way Ticket, ktorý iste poznáte v originálnom podaní britskej skupiny Eruption, začali v marci. "Začali sme atypicky - klipom," prezradil Laco. "Na západe je to bežná prax, pretože sme chceli, aby videoklip vyšiel aj na singli. Takže samotný singel sme dokončili, až keď bol hotový klip. A práve ním sme začali i mediálne aktivity. Šli sme ho prezentovať do markizáckeho Telerána, nasadili sme ho do Music Boxu a podobne. Oficiálne vyšiel 16. mája. Zatiaľ je ťažko hovoriť, ako sa mu darí, no my sme spokojní." Múdrejší budú až potom, ak sa táto pieseň presadí i v hranosti celoslovenských rádií a na diskotékach...

Aj keď sa v súvislosti s Maduarom v posledných týždňoch hovorí o ich návrate na pole hudby, oni vydanie singla ako návrat nevnímajú. "Odišli sme z médií, nie od muziky. V roku 1999 sme v podstate uzavreli všetky naše mediálne aktivity, ale nie aktivity viažuce sa na hudbu. Totiž od momentu, kedy sme sa presadili v Čechách a na Slovensku - aj vzhľadom na to že väčšinou spievame po anglicky - sme si mysleli, že by sa nám mohlo podariť presadiť sa i v zahraničí." Keď uzatvorili zmluvu s veľkým vydavateľstvom, mysleli si, že to bude jednoduché... "Opak sa ukázal pravdou. Po skúsenostiach, ktoré sme tu potom mali, sme si povedali, že uzavrieme všetky zmluvné záväzky a vytvorili sme si vlastnú spoločnosť."

Pozitívum toho je, že sú voľní pre rokovanie s akýmikoľvek partnermi so zahraničia, na druhej strane sa však nikto nestará o ich propagáciu tu doma. "Dá sa povedať, že sme obetovali československú kariéru tomu, aby sme sa presadili v zahraničí a na tom sme pracovali posledných sedem rokov. Cestovali sme po svete, vytvorili sme si veľkú databázu zahraničných partnerov. Teraz dozrela doba k tomu, aby sme opäť mediálne prezentovali aj na Slovensku. Ešte v roku 2003 sme prerobili hit Hafanana z roku 1996 - urobil sa nový klip i aranžmány a vďaka tomu sme pred rokom podpísali zmluvu s holandským vydavateľstvom. To bol impulz k tomu, aby sme sa vrátili k interpretačnej aktivite."

S prerobenou Hafananou, ktorú uvádzali na zahraničnom trhu, sa veľmi nechceli doma prezentovať. "Asi by to nebolo dobré. Predsa len šlo o skladbu, ktorú si od nás tunajšie publikum zapamätalo najviac, takže ak by sme po desiatich rokoch znovu prišli s ňou, mohli by si povedať, že iné robiť nevieme," podotkol Juraj so smiechom. "Teraz však pracujeme na novom materiáli, ktorý ponúkneme aj na slovenský trh. Rozdiel je akurát v tom, že tentoraz si všetky veci ohľadom práv, promoaktivít a podobne zastrešujeme vo vlastnej spoločnosti."

Čo sa týka toho, či sa im naozaj za tie roky podarilo zaujať aj v zahraničí, Juraj ich snahu prirovnal k tomu, ako sú na tom naši hokejisti. "Pred rokmi bolo splneným snom, ak sa im podarilo dostať do NHL a spočiatku nikto nemyslel na kontrakty za obrovské peniaze. Mali možnosť tam hrať, posunulo ich to ďalej a už sa iba snažili predviesť svoj potenciál. Z toho pohľadu sme aj my urobili prvý krok - podpísali sme kontrakt. V druhej fáze sa buď vrátime na Slovensko, alebo budeme pravidelne hrávať v zahraničí. K tomu smerujú všetky naše snahy. Aj preto sme singel urobili tak, ako je to bežné na západe. Už sme začali a zatiaľ sme spokojní..."

Skladba Hafanana sa vďaka novému kontraktu hrávala v 11 krajinách. "V septembri uvidíme, ako to bolo s hranosťou. Čo sa týka nového albumu, uvidíme. Päťdesiatim partnerom sme singel odoslali, ďalším päťdesiatim ešte pošleme. Zatiaľ nechceme dopredu nič komentovať."

V ktorej krajine mimo Slovenska a ako sa podarí piesni One Way Ticket v podaní Maduaru zabodovať, uvidíme. Veľké šance majú hlavne v Maďarsku, kde patria medzi obľúbené kapely. "Jednak je to blízka krajina, jednak hovoríme po maďarsky, čo dosť pomohlo. Myslím, že v oblasti popmusic, sme ako slovenská skupina jednoznačne patrili v Maďarsku medzi najúspešnejšie. V rádiách sme mali niekoľko týždňov hit číslo jedna v hranosti... Aj vďaka tomu sme videli, že potenciál tu je a chceli sme ísť ďalej. Ibaže sme nečakali, že to bude trvať sedem rokov."

Práve vďaka popularite v Maďarsku sa stretli so spevákom Chrisom Rea. "Bolo to v najsledovanejšej maďarskej relácii Top Show, kde mali vždy dvoch zahraničných hostí. V tom čase Samanta Fox ohlásila come back a práve ju chceli mať v tejto relácii. Lenže nepriletela... Takže organizátori show mali len asi týždeň na to, aby zohnali náhradu. Nám akurát v Maďarsku vychádzal album, takže sme im vhod prišli do rany. Zaujímavé na tom celom bolo, že sme mali lepšie ohlasy ako Chris Rea... Keď sme po nakrúcaní prišli na recepciu, tak účinkujúci i štáb nám tlieskali..."

V 92 presedlali na disko

Na webovej stránke kapely by ste sa mohli dočítať, že v roku 1992 sa jej členovia rozhodli orientovať na tanečnú hudbu. "Nikdy sme neboli nejako žánrovo vyhradení. Počúvali sme aj tanečnú, aj rockovú hudbu, komerčnú i nekomerčnú. V čase, keď sme začínali, hrali sme niečo medzi Teamom a Elánom a vtedy bolo podobných kapiel len v našom regióne viac než dosť. Navyše brat Laco i Erik Aresta šli na vysokú školu, ďalší člen Laco Dulovič šiel na vojnu. My sme mal na výber - buď zanikneme, alebo začneme robiť hudbu, pri ktorej by sme neboli odkázaní na pravidelné skúšanie skladieb," prezradil Juraj. Tak si povedali, že chcú byť iní ako ostatné kapely. "Tanečná hudba bola jednou z ciest, ktorá nám umožňovala ďalej robiť muziku. Radšej sme boli za zmenu žánru, ako keby sme mali hudbu nechať tak..."

Určite si pamätáte na hity ako Do it, I Feel Good či Mystic Party, ktoré so sebou priniesli do slovenskej muziky dance floor. A hlas Košičanky Barbary Haščákovej... "Preskúšali sme v tom čase asi 15 dievčat z rôznych regiónov bez úspechu. Keďže sme nahrávali nejaké veci v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu a potrebovali sme ženské vokály, tak sme oslovili redaktorku Ulku Szabadosovú, či by nám vedela niekoho odporučiť. Mali prísť dve. Jedna neprišla a druhou bola Barbara."

Hneď im bolo jasné - aj keď mala len 14 rokov - že má v sebe obrovský potenciál a veľký talent. "Veľmi rýchlo sa učila, vždy spievala tak, ak sme potrebovali a čo bolo výborné - aj keď bola veľmi mladá - dokázala do spevu vložiť potrebný výraz. Po prvej spolupráci sme si povedali, že ju oslovíme na nahrávanie albumu. Barbara bola nadšená, páčila sa jej muzika, ktorú sme robili, no jej mamu sme museli veľmi, veľmi dlho presviedčať. Už o pár mesiacov sa však ukázalo, že dobre urobila, keď Barbare s nami dovolila spievať. Za tri - štyri mesiace sme sa totiž stali kapelou známou po celom Slovensku i v Čechách. Bol to veľmi rýchly proces. To, ako sa to potom s ňou a Erikom ´vyvrbilo´ a odišli, to je už druhá kapitola..."

Najmä skladba Do It sa postarala o to, že z Maduaru sa viac menej zo dňa na deň stala veľmi populárna kapela. Bratia Matyinkóvci však tvrdia, že im to nestúplo do hlavy... "Ulietavať zo zeme zvyknú len tí, ktorí si úspech nevybudovali sami. Ak si však všetko človek prejde od piky, tak úspech vníma len ako logické vyvrcholenie toho, o čo sa snažil a preto nemá dôvod na to, aby mu sláva stúpla do hlavy," nazdáva sa Juraj. "My sme si hlavne užívali to, že sa nám splnil sen. Ja to vidím na svojich spolužiakoch z vysokej školy. Na škole sme ešte všetci mali svoje sny a ja vidím, že som ostal snáď jediný, ktorý sa sna nevzdal. Všetci ostatní tak urobili, zaradili sa do bežného pracovného prostredia, možno už aj pozabúdali na to, aké mali plány. Ja som rád, že sme vytrvali, aj keď uznávam, že to nie je ľahké. Človek nemá nič garantované, nevie, či bude mať vďaka hudbe zabezpečenú ekonomickú stabilitu. Keďže mám už rodinu, záleží mi aj na tom... Na druhej strane je však veľmi príjemné, keď to funguje."

Kto bude ďalší?

Momentálne je kapela v štádiu, kedy čaká, ako sa jej snahy za posledné roky prenesú do reality. "Mnohí novinári sa nás pýtajú, čo očakávame od návratu. Nie je to návrat, nikdy sme sa hudbe a snahe splniť si sny, neprestali venovať. Zatiaľ nesplneným snom je uspieť v zahraničí. O tom, že sme to konečne dosiahli, by sme mohli hovoriť v prípade, ak by sa nám podarilo uspieť rovnako ako Tatu či O-Zone. Tiež pochádzajú z postsocialistických krajín. Nebudeme tvrdiť, že sme v zahraničí úspešní, keď kdesi na MTV v relácii venovanej kapelám z východnej Európy pustia náš klip. To nie. Za úspech by sme považovali až to, keby sme sa dostali do play listov rádií európskych krajín, ak by sme boli v európskej air play hitparáde... Myslím si, že je to reálne. Keď môžu byť na západe úspešní slovenskí hokejisti či modelky, prečo nie muzikanti? Veď Tatu sú z Ruska, O-Zone je rumunsko-moldavská kapela a podarilo sa im uspieť. Je len otázkou, kto bude ďalší."

Pre to, aby sa k Tatu či O-Zone pridal práve Maduar, sa snažia robiť všetko. Svoj najnovší album budú nahrávať i v Poľsku, kde majú k dispozícii kvalitné štúdio. "Na albume budú aj naše staré hity, ktoré tu boli veľmi úspešné. Keďže na ne pozitívne reagovali ľudia v Čechách a na Slovensku, možno to bude podobné aj v ďalších krajinách. Budú však samozrejme v nových aranžmánoch, s aktuálnym zvukom. Nové skladby budú zväčša tanečné, ale chýbať nebudú ani pomalé balady. Podľa nás má každá pieseň hitový potenciál, sami sme však zvedaví, ako to dopadne a ako budú ľudia reagovať."

Zatiaľ majú možnosť len vnímať, ako fanúšikovia reagujú na ich singel One Way Ticket. "Pri prerábke už známeho hitu vstupujete na zradnú pôdu. Na prvý pohľad to vyzerá, že melódia, ktorá je už overená, je istotou. Lenže ak sú ľudia zvyknutí na starú verziu a páči sa im viac, ako nová, tak to, že kapela siahla po overenom hite, je kontraproduktívne. Jedinou výhodou coververzie je to, že ľudia už melódiu poznajú a preto netrvá tak dlho, kým sa im - ako sa hovorí - dostane do uší," dodal na záver Laco.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.