plaviek. Pomaly by ste začali závidieť sami sebe, avšak je tu jeden veľký problém, ktorý váš život pomaly ale isto premieňa na nočnú moru. Sused, akého by ste si nedokázali predstaviť ani v najhorších snoch.
Susedov si človek nevyberá. Získava ich s bytom ako "pridanú" hodnotu. Preto buďte radi, keď ten váš nestvára nič horšie, ako je klepanie rezňov v nedeľu o šiestej ráno. Preneste sa i cez klebetenie postarších dám, ktorých životnou náplňou sa stalo pozorovanie vašej rodiny spoza odtiahnutej záclony. Keď však susedia prekročia hranicu únosnosti, musíte sa brániť. Aby vám zo života neurobili peklo, ako sa to stalo nasledujúcim rodinám.
Potkan na rohožke, vulgarizmy na dverách
"Pomôže nám jedine ďalšie sťahovanie," so slzami na krajíčku hovorí Jana. Po dlhoročných patáliách s podnájmami si konečne s manželom pred pár mesiacmi našli byt svojich snov. Do rekonštrukcie vrazili nemalé peniaze, ale veď byt sa nekupuje na pár rokov. Pomaly začali rozmýšľať o ďalšom dieťati, keď tu zrazu rozprávkovú idylku narušil nečakaný vonkajší element.
"Naši susedia nie sú normálni. Rada by som našla miernejší výraz, ale inak sa to nedá povedať. Človek si časom zvykne na potrebu susedy nad nami premávať sa po byte celé dni v topánkach s opätkami. Naučili sme sa tolerovať i mániu susedky z vedľajšieho bytu chodiť do komory na chodbe každých päť minút a trieskať pri tom dverami. Ale čo je veľa, to je veľa," vysvetľuje zronene.
Nemyslite si, že je precitlivelá. Len tak ľahko ju niečo nerozhádže. To, čo jej však sused vyvádza, už hraničí s trestným konaním. Začalo to kopami vysypaných odpadkov na rohožke pred ich dvermi. So šikanovaním sa síce najčastejšie stretávame na vojne či medzi mládežou, no prípad Janinej rodiny ho nápadne pripomína. Neprikladala tomu mimoriadnu dôležitosť. Myslela si, že si len deti robia žarty. Po dvoch týždňoch takýchto priateľských prejavov sa však stalo niečo, čo už mladá mamička len tak ľahko nestrávila.
"Išla som vybrať došlú poštu zo schránky a v nej som mala naliaty kečup. O pár dní sme si ráno našli počmárané dvere kopou vulgarizmov a vrcholom bol zdochnutý potkan pred dverami. Uznajte, že takto ďalej žiť nemôžeme, veď máme malé dieťa," trápi sa mladá žena.
S manželom zvážili všetky možnosti, začali už potencionálnych nepriateľov vidieť v každom druhom človeku. Keď sa však postupne začali zbližovať so susedmi, naznačili im, že nie sú prvým takýmto prípadom v paneláku. Postarší sused, čo býva na štvrtom, vraj takto vyvádza už dobrých pár rôčkov. Nevedno, čo sa mu nepáči, jednoducho má svoje choré dôvody permanentne tyranizovať vybranú obeť. Keďže nikdy neprekročí hranicu trestného činu, nedá sa voči jeho správaniu nijako vehementnejšie brániť. A priznajme si, každý z nás by mal obavy, čo mu pri otvorenej potýčke môže psychicky narušený človek urobiť.
Janin manžel suseda síce kontaktoval, ten sa mu však len vysmial do tváre a prirodzene všetko zaprel. Nič sa nevyriešilo a mladá rodina si už ďalej nevie rady.
Názor psychológa: Narušovanie susedských vzťahov v týchto prípadoch prekračuje nielen hranice slušnosti a morálky, ale možno tu hovoriť o šikanovaní a porušovaní práv človeka. V prípadoch, ak nepomôže slušný rozhovor s páchateľom a osobami, ktoré majú na neho vplyv, musia sa postihnutí brániť legitímnymi právnymi prostriedkami. Riešiť tieto problémy agresiou sa nevypláca, násilie spravidla plodí ďalšie násilie, a to situáciu len zhoršuje. Intervencia inštitúcie, ktorá je kompetentná problém riešiť, prináša aspoň čiastočnú nápravu. Každá rodina, ktorá sa do takýchto problémov dostane, si musí vytvoriť vlastné mechanizmy ochrany, ktoré jej umožnia efektívne čeliť šikanovaniu. Ďalšie sťahovanie nie je ideálnym riešením. Pre páchateľa je to víťazstvo a poznanie, že agresia sa mu opäť vyplatila. Celej situácii vždy pomáha aj nezáujem a ľahostajnosť ostaných obyvateľov domu, ktorí by v prípade spojenia proti agresorovi mohli výrazne pomôcť.
PhDr. Angelika PREVOZŇÁKOVÁ, psychologička
Susedka nová členka rodiny?
Katka a Jožo majú "susedský" problém z iného súdka. Uznajte, začalo to celkom nevinne. Do bytu oproti sa nasťahovala slobodná mamička Silvia. Gavalier Jožo jej pomohol s posúvaním nábytku, Katka navarila na privítanie novej susedky výbornú večeru. Zo začiatku to vyzeralo dokonale. Vzájomne si v prípade potreby strážili deti a požičiavali chýbajúce potraviny. Problém nastal až vtedy, keď bola mladá susedka viac u nich ako doma. Raz zaskočila s fľašou červeného vínka, inokedy požičala "výborný" film, či sa len prišla pochváliť s novou frizúrou. V jeden deň potrebovala opraviť mlynček na mäso, v druhý zamestnala Joža pokladaním koberca v obývačke. A takto to išlo deň čo deň.
"Sprvoti sme si ani neuvedomovali, že pomaly nemáme súkromie. Vytriezvenie prišlo až vo chvíli, keď s nami začala plánovať spoločnú dovolenku. Zrazu sme si nevedeli spomenúť, ktorý z posledných víkendov sme mali čas sami pre seba. Nenápadne sa infiltrovala do rodiny spôsobom, na ktorý sme neboli pripravení," vysvetľuje Katka.
Najväčším problémom však bolo vymedziť Silvii hranice. "Ako nenápadne naznačíte kamarátke, že to so svojou prítomnosťou u vás preháňa? Že po vašom manželovi poškuľuje viac, ako je zdravé? Párkrát sme sa i pokúšali, no nevedno či nepochopila naozaj, alebo náznaky prehliadla naschvál."
Manželia dodnes nemajú to srdce zavrieť pred Silviou dvere. Tá teda naďalej trávi večerné chvíle pred ich televízorom. Skôr či neskôr však pohár trpezlivosti nepochybne pretečie...
Názor psychológa:
Určovanie hraníc je v živote veľmi dôležité. Významnú rolu tu hrá vždy primárna rodina. Ľudia, ktorí nerešpektujú hranice, sa tomu nenaučili vo svojich rodinách. Je ideálne, ak sú hranice rodiny jasné a zdravo priepustné. Katka a Jožo si neustrážili hranice svojej rodiny, aj keď za tým bol dobrý úmysel pomáhať.
Pri riešení tohto problému je potrebné asertívne správanie oboch manželov skôr, než to naruší ich manželské spolužitie. Stačí, ak si so Silviou veľmi jasne a zrozumiteľne problém častých návštev vykonzultujú a určia pravidlá vzájomného stretávania sa. Možno by pomohla dohoda vzájomne opätovaných návštev, ktorá bežne funguje v medziľudských vzťahoch.
PhDr. Angelika PREVOZŇÁKOVÁ, psychologička
Smetisko na balkóne
Manželia Klára a František sú svoji už takmer tridsať rokov a rovnaký čas prežili v pokoji vo svojom útulnom byte na predmestí. Pokojné časy však skončili s nasťahovaním sa novej nájomníčky do garsónky nad nimi.
"Som na pokraji nervového zrútenia. Suseda totiž kŕmi holuby. Sadajú prirodzene i na náš balkón, ich exkrementy sú všade. Nepomáha nič, pásiky alobalu, ani namontované oceľové hroty. Ráno všetko poumývam a o dve hodiny je opäť všetko po starom. Už sme ju upozorňovali, prosili, kričali, nič nepomáha," sťažuje sa Klára.
Okrem holubov susedka pokojne práši koberčeky na ich čerstvo vyvešané prádlo a muškáty polieva tak hojne, že sa voda dostane až k našim manželom. A keďže rastlinky je potrebné udržiavať, ich vyschnuté časti končia taktiež na balkóne Kláry a Františka. Pre susedu by zrejme bolo namáhavé vyhodiť ich do smetného koša a problém rieši, keď nastane.
"Už som si aj vravela, že to predsa nie je koniec sveta. Že sa cez to musím preniesť. Avšak vždy, keď vyjdem na balkón a uvidím tu spúšť, vojde do mňa sto čertov. Východisko však nenachádzam," vraví nešťastná pani.
Názor psychológa:
Aj tento problém, podobne ako predchádzajúce, má niekoľko riešení. Od cesty zblíženia sa so susedkou, pozvania na návštevu, až po riešenie problému v priestupkovom konaní. V záujme ďalšieho spolunažívania je ideálne, ak sa aj tento konflikt vyrieši mierovou cestou, ak sa podarí vyvolať v susedke náhľad na vlastné správanie, trocha empatie a tolerancie.
PhDr. Angelika PREVOZŇÁKOVÁ, psychologička
***
Všetky tieto príbehy mali spoločného menovateľa problémového suseda, problém v susedských vzťahoch. Jeden "zlý" sused dokáže svojou intolerantnosťou znepríjemniť život mnohým ľuďom. "Dobré susedské vzťahy sú dôležité pre vytvorenie pocitu bezpečia, ktorý je jedným zo základných potrieb každého človeka. Na ich utváraní je treba pracovať, opatrovať ich a vyživovať. A práve toto sa v našom uponáhľanom svete stráca. Často vôbec nevieme, kto žije za našou spoločnou stenou, aké problémy ho trápia a či aj našich pár minút prejaveného záujmu nemôže byť pre niekoho liečivých..." hovorí psychologička PhDr. Angelika Prevozňáková.
Andrea NITKULINCOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.