prostredie SR o 30 či 60 percent), sa nedá už len preto, lebo v normálnych parlamentoch sa "zákony roka" (Fico) v takom bláznivom kvalte naozaj neprijímajú. Je relatívne vysoká pravdepodobnosť, že horšie účinky, ako tunguzský meteorit či jadrový útok, nový ZP mať nebude. Intuitívne sa dá odtušiť, že narobí dosť škody, ale miera sa nedá odhadnúť.
Byť veľmi múdri sa nedá preto, lebo ani dobrotivý Boh a ani tých 83 koaličných duší, čo hlasovali za, nemôže mať prehľad, čo v záverečnom ťažení pozmeňovacích návrhov uspelo a čo bolo potopené. Nejde o silne medializované veci ako Rafajove nadčasy či Haleckého návrhy (ktoré neprešli napokon podľa očakávania), ale o nuansy, ktoré môžu vyskočiť neskôr. Skutočnosť, že rokovací poriadok nevyžaduje dlhšiu prestávku medzi druhým a tretím čítaním, aby nielen verejnosť, ale samotní poslanci sa zorientovali v tom, čo všetko sa im podarilo "pozmeniť", patrí medzi väčšie chyby slovenskej demokracie. Bleskový priebeh politického procesu, keď sa o všetkom rozhoduje v priebehu dvoch dní, je v dokonalom kontraste s dlhým propagandistickým trúbením a diskusiou o zákonníku, ktoré sa ťahali pol roka.
Do kritickej neprehľadnosti sa situácia preklopila, keď tesne pred hlasovaním si vnútorné spory riešila koalícia, dokonca tak, že do "dealu" s pozmeňovacími návrhmi vtiahli aj paralelnú novelu o vysokých školách. Mečiar a Slota, naložení pripomienkami kamarátov a lobistov, pritlačili Fica, ktorý v poslednom kolečku, zdá sa, pustil dosť peria, ale privilégiá pre odborárov udržal. Celý proces tvorby tejto legislatívy, ktorú Fico vyzdvihol ako prioritnú, bol čudný ako koalícia. Návrh sa trepal cez tripartitu aj vládu bez politickej dohody, čo je úplne nezvyklé v živote normálnych koalícií, ktoré nepúšťajú zákony do hlasovania bez konsenzov na kľúčových pilieroch. Záver bol takto ponechaný na improvizáciu a obchody, kde ani opozícia nebola bez šancí. Dôkazom je jej jediný, ale dôležitý návrh, ktorý bol schválený; definícia závislej práce bola azda najspornejším bodom zákonníka, hádky bežali pol roka, a rozuzlenie prišlo v poslednej sekunde.
To je procedurálna pripomienka so všeobecnou platnosťou. Špecificky k Zákonníku práce sa môžeme uzniesť na tom, že v slovenskej legislatíve by sa ťažko hľadal predpis, ktorý by menej potreboval novelizáciu ako práve tento "zákon roka". Potreboval ju len Robert Fico, ktorý si takto pripol na hruď ďalšiu symbolickú trofej a súčasne splatil odborom dlžný úpis za kampaňovú podporu. Bez ohľadu na reči Dzurindu a SDKÚ, ktorí už pred druhým čítaním tvrdili, že zákonník je "chabý odvar Ficových zámerov", základný "point" je v tom, že v štáte, kde je 9-percentný rast HDP, aký ešte nevideli v živote, bude na pracovné zákonodarstvo siahať len blázon. Popri daňovej reforme, investíciách (ktoré súvisia so ZP) a vstupe do únie je tento ZP, briliantová spomienka na Kaníka, takpovediac zdrojový kód tohoto rastu. A babrať sa v zákone, čo evidentne funguje, sa nesmie. Ani múdrejší ansámbel, než má k dispozícii Fico, totiž nedovidí dopady takého zásahu. Aj keď sa ukáže, že novela skutočne nie je ničivého obsahu, zlé je už samotné posolstvo, že Slovensko siahlo na jeden dobrý zákon. Signál, že sme vykročili dozadu a pohnojili niečo, čo fungovalo, nie je v sofistikovanom svete investičných rozhodnutí maličkosť. Zamestnanosť môže klesnúť už len preto, že niekto, kto práve rozmýšľa, sa zľakne príchodu na Slovensko. Toto sú strašne delikátne veci.
Ficov víťazný chorál, že "máme konečne moderný európsky ZP", je retardovaný blud. Viaceré porovnávacie štúdie sa zhodli, že slovenské pracovné zákonodarstvo nepatrí v Európe zďaleka k najliberálnejším. Napríklad v indexe náročnosti prijímania zamestnancov, čo je jeden kľúčový parameter, je na tom podľa Svetovej banky Slovensko horšie ako krajiny s takým "pružným" trhom ako Maďarsko či Belgicko. O Dánsku, čo je vzorový sociálny štát, pričom má jeden z najflexibilnejších trhov práce, nevraviac.
Viete čo je absolútna smola? Státisíce ľudí prešlo skúškami z marxizmu-leninizmu a dejín robotníckeho hnutia a podobných šarlatánskych predmetov, a všetci (alebo úplná väčšina) mali z toho srandu, resp. dodatočne sa vyliečili. A ten jeden (z mála, minima), ktorý tomu normálne veril a bral to vážne, je premiér tohto štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
