dôkazom. "Keď som ja dral školské lavice, v zásade som sa konca školského roku až tak neobával. Prinajhoršom moje hodnotenie znelo dobrý, čo bol vzhľadom na množstvo času a energie, ktoré som štúdiu venoval, vysoký nadštandard." Rozum mu behal po všetkom možnom, škola to však nebola. Akosi sa mu všetko stále prepieklo, preto z konca školského roka nikdy nemal mimoriadne nočné mory.
Nebolo mu však všetko jedno, keď si za "beťárstva" raz vyslúžil i dvojku zo správania. "Bolo to za vzorné plnenie týždenníckych povinností," rozpráva dnes už so smiechom. Deti museli počas veľkej prestávky v rámci psychohygieny opustiť triedu, dvaja chlapci sa však chichúňali na balkóne a dôležitú týždennícku funkciu nášho malého Števka nebrali vonkoncom vážne. Keď nepomáhali hrozby ani prosby, musel konať. "Rozhodol som sa rázne zakročiť a nenapadlo mi nič iné, ako ich na tom balkóne zamknúť a celú veľkú prestávku nepustiť. Problém bol len jediný. Bol január, vonku mínus desať a obaja skončili so zápalom pľúc." Rodičia chlapcov sa prirodzene prišli sťažovať a trest v podobe dvojky herca neobišiel.
Keďže sám má dnes dvoch školopovinných synov, zábavy si užije viac ako dosť. Rodičia sa často snažia ratolesti hmotne motivovať, aby pri pohľade na vysvedčenie neschytali prinajmenšom srdcový kolaps. "Nie som výnimka, tiež to tak robím. Akurát že mi je to figu platné. Moje motivačné pokusy sú zbytočné, synovia sa učia len presne toľko, koľko musia, presne ako ja v ich veku."
Najmä na staršieho Tomáša má herec zaujímavé prirovnanie. S úsmevom hovorí: "Ľudstvo ešte nevidelo dve veci Yettiho a môjho syna sa učiť."
Za vysvedčenie Štefan Skrúcaný pre synov pripravil praktické darčeky. Na želanie sa stali hrdými majiteľmi nových mobilných telefónov a starší Tomáš prešiel z karty na paušál, čím mu ocko chce dodať pocit väčšej samostatnosti a dôvery. "Snáď ma to nezruinuje," smeje sa.
Každý z nás má v srdci uložených pár učiteľov, ktorí náš život istým výrazným spôsobom ovplyvnili. Výnimkou nie je ani Štefan Skrúcaný. S láskou spomína na manželov Mackovičových z Trenčína. "Učili ma na prvom stupni základnej školy a im môžem vďačiť za to, čo dnes robím. Vštepili mi lásku k spevu, hudbe a divadlu. Cit pre humanitné odbory a umenie ma vďaka nim chytil a už nikdy nepustil."
Najneobľúbenejším predmetom obľúbeného herca bola chémia. Dodnes vraj nezvláda ani základné vzorce či rovnice. "Keď sme s chémiou začínali, dostal som šarlach a mesiac preležal v nemocnici na izolačke. Zameškal som základy a nikdy sa mi ich už nepodarilo dohnať. Snažil som sa to len nejako kamuflovať," zakončil veselo.
Andrea NITKULINCOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
