ušliapaných a inak zmrzačených, možno s trvalými následkami. Pre státisíce živnostníkov, samoživiteľov, ale i študentov a pod. je 2. júl posledný deň na podanie ročného zúčtovania poistného. Kto by "prefičal" termín, čaká ho trest v podobe sankcií; na rozdiel od premiéry v minulom roku idú štátni úradníci totiž už naostro. Žiadne odpustky, pardony, nič. Len pokuty na drevo.
Ročné zúčtovanie poistného je byrokratická šikana non plus ultra, ktorá nemá v tejto krajine rovnocenného páru. A je čarom i paradoxom nechceného, že na tento štátny buzerpľac nevyhnala ľudí socialistická (kryptokomunistická) vláda Fica, ale exminister Zajac a jeho poradcovská skupina, ktorí takto spŕznili a znehodnotili v podstate inak solídnu, i keď nedokončenú transformáciu zdravotníctva. Paradoxom číslo 2 je Ficova zrada, ktorý trhá reformu (minimálne rečami) v zuboch a vo vládnom programe sľúbil zúčtovanie zrušiť (či zásadne zjednodušiť), avšak Valentovič sa presne tejto byrokracie ani nedotkol, hoci inak už "osahával" (rečami) takpovediac všetko.
Argumentom, že zúčtovanie je užitočná vec, pretože ide v podstate o vyrovnanie doplatkov a nedoplatkov, ktoré sa v mesačnom zrážkovom režime vytvorili u jednotlivcov, a že sme predsa všetci za to, aby sa na zdravotníctvo prispievalo spravodlivo a nikto nedoplácal na druhého, a tak ďalej, treba predradiť jednu kardinálnu "maličkosť". Státisíce ľudí musí dnes (či skôr v júni) vystávať rady a márniť čas, nervy a možno i dovolenky po poisťovniach len a len preto, lebo na Slovensku existuje tzv. horná hranica vymeriavacieho základu. To znamená, že čokoľvek zarobíte nad trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, váš odvod je maximálne 14 percent (resp. 4 zamestnanec + 10 zamestnávateľ) z toho trojnásobku (momentálne asi 54-tisíc). Pointa je v tom, že keby táto horná hranica neexistovala, nedala by sa uplatniť jednoduchá finta, ktorá spočíva v zahrnutí celoročného príjmu z daňového priznania do jediného mesiaca, a takto unikať z odvodovej povinnosti tým, že za 11 mesiacov platím z minimálnej mzdy a za dvanásty iba raz maximum. Nebyť takejto "možnosti", ročné zúčtovanie by nebolo nikdy vymyslené a zavedené, pretože iné dôvody fakticky neexistujú (azda nejaké detaily). Všetky príjmy sú v daňových priznaniach.
Štátnu šikanu s vyplňovaním nezrozumiteľných formulárov a slávnostný pochod po zdravotných poisťovniach však musí päťsto či 700-tisíc ľudí podstúpiť preto, lebo dve percentá spoluobčanov s príjmom vyšším ako trojnásobok priemernej mzdy si vylobovali, že nemusia na zdravotníctvo prispievať 14 percentami zo svojho celého príjmu, ale iba tým stropom. Že túto absurdnú solidaritu naruby podporovali Zajac a spol., sa ešte dá pochopiť. Čo ale povedať na to, ak kvôli úzkej vrstve najmajetnejších sa tejto nehoráznosti nedotkne ani tzv. "sociálne orientovaná vláda" Roberta Fica? A to v situácii, keď nešťastník Valentovič už pomaly vyberá kontajnery s bezdomovcami, aby našiel nejaké peniaze, a keďže nič nájsť nevie, od mája stratil aj tých päť percent za štátnych poistencov, čo mu Počiatek s Ficom podmienečne darovali v januári.
Všimnime si dobre, ako funguje "sociálne orientovaná vláda". Vyhrážali sa zdanením dividend, luxusu, zmrzačili odpočítateľné položky pri dani z príjmov a podobne. Vyvolávajú nenávisť, zášť proti podnikateľom a bohatým, polovicu Ficovej komunikácie tvorí neoboľševická rétorika. Avšak tam, kde by sa dal nastoliť sociálne spravodlivejší režim hneď a jednoducho, proste zrušením privilégií, Fico aj Valentovič sú ticho. Ani nehlesnú. Prečo asi? Lebo sa nedokážu vzoprieť záujmovej skupine, ktorá profituje z tejto nespravodlivosti a je dostatočne silná, aby si výsadu udržala aj pri ľavicovej vláde. Na plafón vymeriavacieho základu nesiahnu dokonca ani pri vedomí, že so zrušením stropu a následne aj zúčtovania by sa mohli tešiť navŕšeniu preferencií. Takto vyzerá prepojenie politiky s vysokým biznisom. Veľké cirkusy pre galériu (cenové tlaky, plyn, benzín, regulačný úrad), propagandistické triky a papierové víťazstvá, to je ilúzia pre hlúpych. Ale božechráň siahnuť tam, kde by záujmy sponzorov a priateľov naozaj utrpeli.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Po texte na túto tému v SME prišlo autorovi dosť esemesiek, ktoré sa čudovali, ako môže "pravicový" komentátor takto útočiť na bohatých. No - ide o katastrofálne nepochopenie. Podporovať výnimky a abnormality v systéme, napr. zdravotníctva, len preto, lebo sú výhodné pre zámožných, nie je pravicovosť, ale idiocia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
