Slovenská akadémia vied (SAV) si v týchto dňoch pripomína 65. výročie založenia svojej priamej predchodkyne
Ako ďalej zdôraznil, vznik SAVU je výsledkom vyše dvestoročného úsilia slovenských vzdelancov, najmä Mateja Bela, Ľudovíta Štúra a Andreja Kmeťa o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku. Prvý projekt vzniku inštitúcie typu akadémie, ktorá mala sídliť v Bratislave, vypracoval Matej Bel ešte v roku 1735, nebol však akceptovaný. Prednosť mali akadémie vo Viedni a v Budapešti, ktoré vznikli v 19. storočí. O vznik SAVU sa zaslúžil predovšetkým jej generálny sekretár, jazykovedec a slavista prof. Ľudovít Novák, prvým predsedom SAVU bol chemik prof. František Valentín.
Dnešná SAV vznikla transformáciou zo SAVU v júni 1953 legislatívnym opatrením Slovenskej národnej rady. Vo výskume dosahujú v súčasnosti jej pracoviská v mnohých oblastiach európsku úroveň, povedal prof. Luby. Svedčia o tom Herderove a Humboldtove ceny, ktoré dostali vedci zo SAV, i najnovšia Descartova cena pre kolektív prof. Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave v tomto roku. Luby pripomenul aj ďalšie dosiahnuté výsledky - penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, ďalej minuloročný úspech Jozefa Kačmarčíka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorý sa spolu s francúzskymi kolegami podieľal na objave supravodivosti kremíka či úspechy Ústavu molekulárnej biológie a ďalších pracovísk.
SAV má v súčasnosti v celej SR okolo 70 pracovísk, z toho 56 vedecko-výskumných ústavov, ďalej sú to špecializované a servisné pracoviská, napríklad Ústredná knižnica SAV, Vydavateľstvo Veda, Výpočtové stredisko SAV, Arborétum Mlyňany a iné. Akadémia má celkove 3600, väčšinou vedeckých, výskumných a technických pracovníkov. Len 383 zamestnancov SAV pracuje v administratíve, čo predstavuje asi 11 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
