českej diplomacie v Klausovej aj Tošovského vláde Jaroslav Šedivý sa Lidovým novinám (LN) priznal, že od októbra 1953 do novembra 1954 v rámci vojenskej
služby pôsobil vo Vojenskej kontrarozviedke (VKR). Tá bola súčasťou československej Štátnej bezpečnosti.
Šedivý mal sprvu hodnosť desiatnika a neskôr rotného, a jeho pracovnou náplňou bolo tlmočenie sovietskym poradcom. Šedivý neskôr neprijal ponuku, aby v armáde aj vo VKR zostal, a odišiel do civilu. Na prelome rokov 1970-71 bol z politických dôvodov pol roka väznený. Až do roku 1988 sa potom živil ako umývač okien. Väzenie vo svojom oficiálnom životopise Šedivý uvádzal, ale spoluprácu s VKR zamlčal. Nechcelo sa mi verejne sa k službe pre VKR vyjadrovať, pretože
každé životné obdobie, respektíve okolnosti a zážitky, je treba zasadiť do širších súvislostí, napísal bývalý šéf diplomacie pre LN.
O svojej minulosti z rokov 1953-54 však Šedivý informoval priateľov, niektorých spolupracovníkov, a už v roku 1989 aj československého ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera, ktorému robil poradcu. Dienstbier to následne potvrdil a vyslovil pochopenie: Na vojne sme si vyberať nemohli, takže pre mňa to nebol žiaden problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
