zásahom. Jeho kolegovia nám na neho prezradili, že kondíciu má ako mladík. Vraj by mu nestíhali ani osemnásťroční.
K vtedy ešte požiarnikom, tak sa totiž donedávna volali hasiči, sa dostal tento rodený Kojatičan (obec Kojatice je v Prešovskom okrese) prvého mája v šesťdesiatom deviatom roku. Nastúpil na miesto svojho svokra. „Výhodou jeho povolania bolo, že jeden deň pracoval a dva dni mal voľno. Narodila sa nám totiž dcérka Hortenzia a nechceli sme ju dať ako polročnú do jaslí. Vtedy bola materská dovolenka iba rok a ja som musela nastúpiť do práce. Tak ju mohol manžel varovať a každý tretí deň nám pomáhala babka," vysvetlila nám Klára Šoltésová, ktorá je už 39 rokov oporou svojho manžela.
J. Šoltés spomína, že hneď po nastúpení do práce sa z neho stal zásahový hasič. „Predtým sme k dopravným nehodám nechodili. Iba k požiarom, alebo ak bola nutná naša pomoc pri otváraní bytov," vraví.
Po celé tie roky sa zúčastňoval rôznych hasičských súťaží, cvičení či školení. Najkrajšie spomienky má na krajskú súťaž v hasičskom športe, kde spolu s kolegami vybojovali zlatú medailu. Po tomto úspechu ho jeho vtedajší nadriadení povýšili. Pri otázke, čo sa mu na jeho povolaní zdalo najťažšie, sa zamyslí: „Asi lesné požiare. Kedysi nebola taká technika ako teraz, žiadne bambi vaky. Iba lopaty."
Ťažko mu bolo aj pri zásahu počas povodní v Jarovniciach (okres Prešov), keď prehľadávali úsek od Jarovníc až po Rokycany a pátrali po utopených. „No najhorší zážitok mám zo zásahu, keď kolegov otec chcel vyskočiť z okna na piatom poschodí. Keď sme dorazili s plošinou, vyskočil. A videl to aj jeho syn, náš kolega," so smutným hlasom spomína.
Hneď však dodáva, že boli aj veselé zážitky. „Napríklad, keď pravdepodobne obyvatelia bytoviek na Majakovského ulici nás päťkrát po sebe zavolali na zásah. Samozrejme, šlo o planý poplach, lenže vtedy ešte nebola taká technika, aby sa operačnému technikovi zobrazilo číslo, odkiaľ oznamovateľ volá. Tak sme sa povozili," smeje sa.
Pri príležitosti 5. výročia založenia Hasičského a záchranného zboru udelil krajský riaditeľ odchádzajúcemu hasičovi Šoltésovi pamätnú medailu. Pamätnú tabuľu mu darovali kolegovia z jeho zmeny. Keďže sa v rodine Šoltésovcov hasičské povolanie dedí z otca na syna, aj otec Ján už má svojho nasledovníka. Už takmer rok je jeho syn Oliver príslušníkom Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove.
So svojimi kolegami sa J. Šoltés po odchode do dôchodku na úrovni rozlúčil. „Dva dni sme spolu strávili na chate v prírode. Varili sme guľáš, opekali ryby a jahňa," pousmial sa. Na otázku, za ktorým z kolegov mu bude najviac ľúto, odpovedá: „Za všetkými. Ja som vychádzal s každým dobre."
Ingrid TIMKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
