prišli v krojoch, a na Radničnom námestí postavili imitáciu hospodárskeho dvora. Predvádzali v ňom, ako ich rodičia voľakedy cepmi mlátili obilie, ako sa mútilo maslo, viazali snopy, vyrábali metly z brezového prútia, či ako sa viazali vence „na dušičky", maľovali kraslice alebo ako sa priadlo z kúdele.
Dve krojované priadky sedeli pod stromami. To preto, že chceli mať chládok. Priadka Mária Demková dokonca naliehala, aby sme si pradenie vyskúšali. Odolali sme z obavy, že to veru ľahko nepôjde. Zato sedemdesiatpäťročnej Zuzane Knedlíkovej išlo pradenie od ruky. „Natočíme na motovidlo a odložíme," povedala Lenartovčanaka Mária: „Vyrábať sa z nich už nič nebude. Sú len na ukážku." Na otázku, koľko rokov si teta Zuzana sadá k pradeniu, s úsmevom povedala, že začínala ešte ako slobodná: „Keď sme dzivki buli, tak sme na priadki chodzili každi večar. Bulo vešelo. Prišli šuhajci. Špivalo še."
Lenartovčanaka Katarína Bľandová zase viazala z čerstvých brezových odrezkov: „Keď boli žnivá, tak obilie, čo sa nakosilo, sa kládlo na kopu, pritlačilo sa kolenom a týmto tu sa zaviazalo do snopov," ukazovala.
„Ja zase robím z brezových prútov metly," povedal jej manžel Andrej. Dodal, že brezové metly sú dobré na zametanie smetí po dvore, aj v zime na odmetanie snehu. Na otázku, či prútie na metly musí byť vysušené, záporne pokýval hlavou: „Podmienkou je, aby bolo zrezané na jar, ešte predtým, než začne kvitnúť. Alebo neskoro na jeseň. To preto, aby nebolo rozvité, lebo to by sme museli dávať dole lístie, a prúty by už nemali potrebnú pružnosť," dodal.
Marianna MEŠŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
