najkrajšími, ktoré navždy zmizli. Sídlila tu najstaršia banka aj najstaršia michalovská lekáreň. Na rozdiel od Apolla, ktoré je najstaršou zachovanou, táto padla za obeť výstavbe moderného kolosu. Po zabudnutej histórii budovy budeme pátrať so znalcom starých máp, amatérskym historikom Jaroslavom Gorásom.
Ten zistil, že aj keď na tomto mieste domy stáli už pred r. 1772, takmer s istotou vie, že táto architektonická ozdoba vyrástla až po r. 1866: "Potvrdzuje to presná katastrálna mapa. Jej pôdorys je na nej priveľmi odlišný. Považujem za nepravdepodobné a neekonomické, že budova absolvovala prestavbu do podoby, v akej existovala až do svojho zbúrania." Podľa toho datuje jej vybudovanie medzi roky 1866-1898. Hornú hranicu určil podľa obrázku: "V r. 1898 ju zachytil objektív staručkého mechového fotoaparátu."
Gorás budovu považuje za architektonický skvost od spodu po strechu: "Prízemie bolo nerovnako členené. Z ľavej strany boli dva výklady s oblúkmi, krajný slúžil aj ako vchod do ďalšej predajne. Za nimi je vstup do budovy a posledný pravý výklad." Dodáva, že práve v ňom bola lekáreň, staršia ako Apollo, s ktorou sme sa už stretli: "Tá zase bola najstaršou dochovanou a fungujúcou." Vedľa lekárne v strede budovy bolo ešte jedno "naj", najstaršia banka v meste - Zemplínsky peňažný ústav (ZEMPLÉNI TAKARÉKPÉNZTÁR RÉSZVÉNYTÁRSASÁG NAGYMIHÁLY). Podľa Gorása vznikla skôr ako Ciburova banka v budove starej knižnice. Raritou je zúčtovací doklad z r. 1915, ktorý vlastní.
Poschodie bolo na rozdiel od prízemia súmerné s dvoma veľkými oknami a dvojicou menších po stranách. Fasáda bola krásne zdobená štukatúrou. Poschodie pravdepodobne slúžilo ako byt alebo kancelárie pre úradníkov. Za zmienku stojí strecha jej výzdoba podľa Gorása vo svojich časoch nemala obdobu: "Bola manzardová, mala dve vežičky s krásnymi secesnými ozdobami. Pred nimi bol atikový pás, na rohoch ukončený dvomi vázami. Medzi nimi zase samostatné, bohato zdobené plechové okno." Žiaľ, po vojne výzdoba zmizla. Príčinu Gorás nezistil. Možno tu horelo, alebo ju zničil ruský letecký nálet. Ďalšou zaujímavosťou je, že do budovy sa nedalo dostať z ulice - vozom, bránou ani podchodom, iba peši cez vchod ako do Gambrinusu.
Podľa Gorása tu na začiatku bola banka a lekáreň, obe najstaršie v meste. Určite ste postrehli zaujímavé usporiadanie budov. V banke ste si mohli vybrať peniaze, v susednom Gambrinuse zahnať hlad, smäd prípadne nájsť zábavu so ženami povoľných mravov. Ak vás z toho rozbolela hlava, do lekárne ste to tiež nemali ďaleko. Dokonalé...
Po banke a lekárni tu predával Adolf Goldstein porcelánové lampy a sídlil tu aj obchod s domácimi potrebami: "Neskôr ho Goldstein rozšíril o autočlánky a benzínovú pumpu. Práve tá v r.1944 pri nálete vybuchla a horela." Alexander Braun, ktorý bol výhradným zástupcom na moto-kolá českej Zbrojovky, tu zase mal podľa nápisu Elektrotechnický radio závod, šijacie stroje a jazdné kola, kočiarky.
Perlička na záver. Bol tu aj nábytok, mal ho Eichenbaum pod názvom Butor Aruház. Nie je iróniou, že tento architektonický skvost padol za obeť práve výstavbe Domu nábytku? Porovnávať najstaršiu banku a súčasný nábytkový kolos je ako porovnať Mercedes a Trabant. Žiaľ, tak rozhodla vtedajšia vrchnosť. Rozsudok padol koncom 70-tych rokov. Dnešok nech zhodnotia súčasníci.
Lýdia VEREŠČAKOVÁ
Autor: Architektonický skvost
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
