rokom predstavia s novými zaujímavosťami. Nebolo tomu inak ani počas posledných víkendových dní. Priestory KD na 4 dni oživili pestrofarebné, rôznotvaré a po všetkých stránkach zaujímavé či netradičné skvosty rastlinnej ríše. Bolo sa ozaj na čo pozerať, pretože 14 vystavovateľov z celého podtatranského regiónu prišlo iba s tými najkúskami.
Ako prezradil predseda Klubu kaktusárov v Spišskej Novej Vsi Smižančan Milan Štrauch, klub v súčasnosti združuje 24 členov pestovateľov kaktusov, bonsajova a iných sukulentov. "Máme tu dnes pekné rastlinné samorasty, či prvýkrát na Spiši vystavované kamenné sui-seki, vzácne kaktusy brazílske, málo vídané ferokaktusy, či sukulenty rastúce bez koreňov, ktoré pre život potrebujú iba vlhkosť a čiastočky prachu," prezradil niekoľko zaujímavostí M. Štrauch.
Ján Tomaščák pred 15 rokmi objavil vo vtedajších novinách obrázok Číňana s bonsajom v ruke. Tak ho tu upútalo, že sa začal o ne zaujímať. Spoznával rastlinky a dával im rôzne tvary. Dnes sa môže pochváliť viacerými kúskami. Jeho bonsaje oživujú aj samorastné podstavce, ktoré im dodávajú zvláštny tvar. Pred časom však ku bonsajom pribudol ďalší záujem oslovilo ho kamenné sui-seki. "Je to rovnako, ako pestovanie bonsajov, japonské umenie. Sú to vlastne kamene, zaujímavé svojim tvarom, farbou, štruktúrou, ktoré vytvorila samotná príroda. Je to vhodný dekoračný doplnok ku bonsajom. Sui-seki sú vlastne hračkou prírody, nesmie sa do nich zasahovať umelo. Iba príroda im vtlačí svoju neopakovateľnú pečať. Keď sa položia na drevený podstavec ešte viac vyniknú," zdôraznil J. Tomaščák.
Dlhoročný pestovateľ M. Štrauch pestuje okrem kaktusov aj bonsaje. Jeho rukami prešlo cez 1000 druhov kaktusov a 800 druhov okrasných drevín. Všetok svoj voľný čas na dôchodku venuje práve tejto záľube. No neľutuje. "Je to relax a učí veľkej trpezlivosti, pretože výsledok vašej práce sa dostaví až po rokoch. No potom je tá radosť o čosi väčšia," uviedol. Jeho zbierka obsahuje aj také zvláštnosti, ako ojedinele sa vyskytujúci kaktus polycefalus, ferokaktusy ťažko pestovateľné s tvrdými tŕňami, niekoľko druhov sukulentov aloe, či kryštátne formy kaktusov. "Sú to zaujímavosti, či hračky prírody. Ide o tradičné kaktusy avšak samotná rastlinka vplyvom nejakého šoku zamenila svoj tvar. Došlo k rozštiepeniu vrcholu a ten sa začal pretáčať. Výsledok sú popretáčané kaktusy," prezradil.
Svoje bonsaje prišiel ukázať aj ďalší Smižančan Ladislav Maľák. Ten sa upísal fikusom a brečtanom. "Sú najvhodnejšie na pestovanie v byte. Keď sme prišli bývať do paneláku o kvety sa starala manželka. Potom som sa začal starať o ne ja a dostal som sa až k bonsajom. Sú to vďačné rastlinky," dodal L. Maľák, ktorý sa bonsajom venuje 8 rokov.
Tradícia na Slovensku velí, že kvety a ich pestovanie je viac menej ženskou záležitosťou. Aj táto trojica chlapov však toto tvrdenie vyvracia. Ako J. Tomaščák zdôrazňuje, za pravdu tvrdeniu, že to nemusí byť výsostne záležitosť nežnejšieho pohlavia, dáva aj história. "Kedysi v Japonsku nesmeli ženy pestovať kvety a bonsaje. Bola to výsostne mužská záležitosť, záležitosť samurajov. Až novodobá tradícia to otočila," dodal na záver J. Tomaščák.
Mária ŠIMOŇÁKOVÁ
Autor: www.depresia.com
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
