Korzár logo Korzár
Štvrtok, 27. január, 2022 | Meniny má Bohuš

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku I.Giaever navštívil v Košiciach (aj) svatku

Nestáva sa často, aby do Košíc zavítal nositeľ Nobelovej ceny (ak vôbec nejaký už k nám zavítal). Zo stručnej správy, ktorú sme v našom denníku

uverejnili (žiaľ, s drobnými nepresnosťami) minulý štvrtok, už možno viete, že minulý týždeň do Košíc zavítal na niekoľkodňovú návštevu profesor Ivar Giaever, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1973. Návšteva sa uskutočnila na pozvanie vedenia Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika, pričom pozvanie podporil aj Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Ivar Giaever sa narodil v nórskom Bergene 5. apríla 1929 a v roku 1952 absolvoval Nórsku technickú univerzitu ako strojný inžinier. V tom istom roku sa oženil s Inger Skramstadovou, s ktorou má štyri deti a ktorá ho na ceste do Košíc sprevádzala. V roku 1954 emigroval Giaever do Kanady, kde pracoval pre známu firmu General Electric (GEC).V roku 1956 sa presťahoval do USA, kde u spomenutej firmy absolvoval inžinierske kurzy a pracoval v oblasti aplikovanej matematiky. O dva roky neskôr nastúpil do výskumného a vývojového centra GEC a súčasne začal študovať fyziku na Renssealer Polytechnical Institute (RPI), kde v roku 1964 získal titul PhD. V rokoch 1958 až 1969 pracoval dr. Giaever v oblasti tenkých vrstiev, tunelovania a supravodivosti. Dňom, na ktorý I.Giaever nikdy nezabudne, bol 23. október 1973. V ten deň Švédska kráľovská akadémia vied oznámila, že nositeľmi Nobelovej ceny za fyziku za rok 1973 sa stávajú Leo Esaki, Ivar Giaever a Brian D. Josephson. Trojica vedcov dostala cenu za objavy v oblasti tunelových javov v tuhých látkach. Giaever bol ocenený za experimentálne objavy, týkajúce sa tunelových javov (či jednoducho tunelovania) v supravodičoch. Nemáme tu priestor na vysvetlenie takého zložitého javu, akým tunelovanie v supravodičoch je. Termín tunelovanie však veľmi presne vystihuje o čo tu ide. Tunelovanie (máme na mysli tunelovanie vo fyzike a nie napríklad v ekonomike...) je jav, vyskytujúci sa v mikrosvete, v ktorom panujú zákony kvantovej fyziky. V mikrosvete je totiž možné, aby častica "pretunelovala" cez prekážku, aj keď je energia častice menšia než je energetická "výška" prekážky. Ak by sme tento jav preniesli do nášho makrosveta, potom by sa mohlo napríklad stať, že golfová loptička, ktorú odbíjame proti nejakému pevnému múru, by s nenulovou pravdepodobnosťou niekedy cez múr prešla (pretunelovala). Objav tunelovania viedol aj k mnohým technickým aplikáciám (známe sú napríklad tunelové diódy). Možno spomenúť, že po udelení Nobelovej ceny Giaeverovi jedny noviny v Oslo napísali: "Majster biliardu a bridžu, ktorý takmer prepadol z fyziky, dostal Nobelovu cenu za fyziku." Je tiež svojím spôsobom zaujímavé, že Giaever sa po udelení ceny postupne preorientoval z fyziky na biofyziku. V roku 1988 sa stal Giaever profesorom na už spomínanom inštitúte RPI a v súčasnosti je aj emeritným profesorom na univerzite v Oslo a prezidentom spoločnosti Applied BioPhysics, ktorá vyrába prístroje na monitorovanie vývoja buniek. Počas návštevy Košíc mal profesor Giaever dve verejné prednášky a navštívil niektoré laboratóriá Centra fyziky veľmi nízkych teplôt, vytvoreného v spolupráci Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Univerzity P.J.Šafárika (UPJŠ). Toto dnes už svetoznáme centrum má štatút Centra excelentnosti SAV i UPJŠ. Ako nám povedal dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ doc. RNDr. Pavol Sovák, CSc., vedecká rada fakulty udelila prof. Ivarovi Giaeverovi za prínos k rozvoju fyziky a biofyziky najvyššie fakultné vyznamenanie, Zlatú medailu. Počas návštevy Košíc (a prvej návštevy Slovenska vôbec) si stále ešte neuveriteľne vitálny profesor Giaever našiel čas aj na krátky rozhovor. Na otázku, prečo "prestúpil" z fyziky na biofyziku, odpovedal, že vo fyzike sú zrejme už všetky základné zákony známe, zatiaľ čo biológia je stále ešte plná záhad. "Okrem toho som veľmi netrpezlivý človek a keď sa niečo rozhodnem robiť, chcem to urobiť rýchlo a to sa v biológii dá. Fyzikálny výskum bude hrať stále väčšiu rolu v biológii a už dnes približne 10 percent z amerických fyzikov sa vlastne venuje biológii. Keby som mal 18 rokov, stal by som sa biológom," hovorí prof. Giaever. Fyzici by sa podľa neho mali viac venovať "produkcii vynálezov", teda vývoju inovatívnych zariadení a prístrojov, slúžiacich ľudstvu. Svojský názor má profesor Giaever aj na globálne otepľovanie, pretože nie je presvedčený, že ide o jav, spôsobený výlučne ľudskou činnosťou. "Nemali by sme dávať toľko peňazí na výskum niečoho, o čom nie sme presvedčení, že existuje," hovorí nositeľ Nobelovej ceny o výskume, ktorý sa snaží preukázať vplyvy človeka na globálnu klí

Podľa profesora Giaevera treba na získanie Nobelovej ceny dve veci: treba mať dobrú myšlienku a treba za ňou dôsledne ísť. Nositeľovi Nobelovej ceny sa to (možno) ľahko hovorí...

****

Predstavitelia médií sa rozlúčili s Julesom Verneom

Možno vám vŕta v hlave, s akým Julesom Verneom sa zástupcovia médií nedávno rozlúčili, keď hádam niet nikoho, kto by nevedel, že slávny autor vedeckofantastických "verneoviek" nie je už nejaké to desaťročie medzi nami (zomrel v roku 1905). Išlo o rozlúčku s prvou automatickou vesmírnou transportnou loďou ATV, ktorá bude dopravovať zásoby na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a ktorá dostala meno po slávnom francúzskom spisovateľovi. Novinári s rôznych krajín mali totiž možnosť posledný raz vidieť loď Jules Verne na európskej pevnine, konkrétne v tzv. "čistých" priestoroch výskumného a technologického centra ESTEC, ktoré je súčasťou Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Z tohto centra, ktoré sídli v holandskom Noordwijku, bude loď ATV loďou dopravená do európskeho vesmírneho centra v Kourou (vo Francúzskej Guyane). Spolu s loďou, ktorá (prázdna) váži 11 ton, poputuje cez Atlantik aj ďalších približne 400 ton materiálu, potrebného na prípravu lode na štart do vesmíru. Pred odoslaním na kozmodróm v Kourou bola loď ATV v testovacom centre ESTEC dôkladne otestovaná. V elektromagnetickej komore sa overovala možná elektromagnetická interferencia, čiže to, či sa jednotlivé elektrické či elektronické zariadenia lode vzájomne nerušia. V akustickej komore musela loď preukázať, že bez narušenia vydrží "rámus"a vibrácie, ktoré budú na ňu pôsobiť počas štartu raketou Ariane 5. Finálny trojtýždňový test sa konal vo veľkom vesmírnom simulátore, v ktorom museli všetky systémy a prístroje lode spoľahlivo pracovať vo vákuu a pri extrémnych teplotách, ktoré panujú vo vesmíre. Loď Jules Verne je prvou z piatich lodí ATV, ktoré ESA plánuje použiť na lety k stanici ISS. Vývoj, výroba a vypustenie prvej lode budú, v časovom rozpätí 11 rokov, stáť okolo 1,3 miliardy eur Výroba a vypustenie každej z ďalších lodí bude stáť niečo vyše 300 miliónov eur. Týmto spôsobom vlastne Európa zaplatí za využívanie stanice ISS, ktoré zahrnuje pobyty európskych astronautov a vykonávanie vedeckých experimentov. Loď ATV sa do histórie dostane ako prvá vesmírna loď, ktorá sa automaticky a bezpečne spojí s ISS bez toho, aby sa proces pripájania dal manuálne ovplyvniť. "Keď všetko pôjde podľa plánu," vysvetľuje astronaut Jean-Francois Clervoy, ktorý je poradcom projektu ATV, "posádka na palube ISS nebude mať veľa čo robiť. Budú musieť jedine preložiť náklad z ATV na stanicu." Astronauti sú však vycvičení na to, aby zasiahli, ak by vznikla potenciálne nebezpečná situácia. Keď už bude ATV v Kourou, začne sa 18-týždňová príprava lode na štart. Dva základné moduly lode (pohonný a dopravný) sa zmontujú dokopy, namontujú sa solárne články, naplnia sa palivové nádrže a vykonajú sa posledné skúšky lode. Súčasne prebehne medzi rôznymi kontrolnými strediskami, ktoré sa podieľajú na projekte ATV, desať simulácií, počas ktorých sa bude simulovať štart lode, jej spojenie s ISS a návrat do zemskej atmosféry. Kontrolné strediská programu ATV sú vo francúzskom Toulouse, americkom Houstone a v Moskve. Od počiatku roka 2008 budú lode ATV patriť medzi nenahraditeľné zásobovacie prostriedky stanice ISS, ktorej posádka potrebuje pravidelné dodávky potravín, vzduchu, vody, experimentálnych zariadení a náhradných dielov. Lode ATV dopravia približne každých 12 mesiacov z Kourou na stanicu ISS, krúžiacu vo výške približne 400 km okolo Zeme, 7,5 tony zásob. Loď ATV bude nosičom Ariane 5 vypustená na obežnú dráhu vo výške 300 km. Po oddelení od posledného stupňa nosiča Ariane bude loď vlastnými raketovými motormi navedená na prechodovú dráhu k stanici ISS. Loď má štyri hlavné motory (s ťahom po 490 N a 28 menších motorčekov na riadenie polohy (s ťahom po 220 N). Po trojdňových úpravách dráhy sa loď dostane do vizuálneho kontaktu s ISS a zo vzdialenosti približne 30 km za stanicou a 5 km pod ňou sa začne vlastný približovací manéver. Počas nalsedujúcich dvoch obletov začnú počítače nákladnej lode riadiť finálny približovací manéver, pričom loď sa k ISS bude blížiť tempom chôdze. Vlastné spojenie lode s ISS prebehne úplne automaticky. Ak sa v poslednom okamihu objavia nejaké problémy, počit

****

Robotická mikrovŕtačka pre chirurgov

V Spojenom kráľovstve nedávno použili pri chirurgickom zákroku prvú skutočne robotickú mikrovŕtačku na svete. Vŕtačku vyvinul profesor Peter Brett z Fakulty inžinierstva a aplikovaných vied univerzity Aston v Birminghame. Inovatívnu vŕtačku otestovali, a to veľmi úspšne, na pacientoch, ktorí potrebovali kochleárny implantát. Tento implantát nie je klasickou pomôckou pre ľudí s postihnutým sluchom, pretože nezosilňuje zvuk, ale pôsobí priamo na sluchové nervy v kochlei (v slimáku) vo vnútornom uchuPomocou novej robotickej mikrovŕtačky sa darí vyvŕtať perfektnú dierku pre implantát, pričom vyvŕtaný otvor má presný rozmer a hĺbku a je na presne určenom mieste. Vyvŕtaný otvor má priemer menej než jeden milimeter. Predpokladá sa, že nová mikrovŕtačka sa uplatní aj v iných odvetviach mikrochirurgie. Možno ešte spomenúť, že počúvanie pomocou kochleárneho implantátu sa odlišuje od bežného počúvani a v treba si naň zvyknúť.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  2. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  9. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  10. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 8 691
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 708
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 597
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 588
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 371
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 758
  7. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 2 663
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 607
  9. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 489
  10. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 2 280

Blogy SME

  1. Anna Milanová: Minulá Jeseň... 2021
  2. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Porozmýšľajme o tom, ako rozmýšľame
  3. Martina Hilbertová: Odborníci: Aj deti treba chrániť pred koronavírusom. Priebeh môže byť ľahký, následky vážne
  4. Rudolf Pado: Ochranársky marazmus alebo všetky víťazstvá sú dočasné a všetky prehry trvalé
  5. ADRA Slovensko: Postrehy o živote Rómov v Srbsku
  6. Katarína Mikolášová: Ostrov lásky sa kúpe v troch moriach (1. časť)
  7. Jozo Peric: Aj keď segment výletných lodí v pandémii mimoriadne utrpel, trhy mu stále veria
  8. Marián Lukáč: Blog č. 73- Asistované ukončenie života
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 11 406
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 10 954
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 115
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 575
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 4 976
  6. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 044
  7. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 997
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 3 986
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nad štvrtou dávkou zatiaľ neuvažujeme.


a 1 ďalší 1 h
Ruské tanky počas cvičenia v oblasti Rostova.

Obavy, že Rusko napadne Ukrajinu, sa stupňujú.


a 1 ďalší 26. jan

Blogy SME

  1. Anna Milanová: Minulá Jeseň... 2021
  2. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Porozmýšľajme o tom, ako rozmýšľame
  3. Martina Hilbertová: Odborníci: Aj deti treba chrániť pred koronavírusom. Priebeh môže byť ľahký, následky vážne
  4. Rudolf Pado: Ochranársky marazmus alebo všetky víťazstvá sú dočasné a všetky prehry trvalé
  5. ADRA Slovensko: Postrehy o živote Rómov v Srbsku
  6. Katarína Mikolášová: Ostrov lásky sa kúpe v troch moriach (1. časť)
  7. Jozo Peric: Aj keď segment výletných lodí v pandémii mimoriadne utrpel, trhy mu stále veria
  8. Marián Lukáč: Blog č. 73- Asistované ukončenie života
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 11 406
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 10 954
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 115
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 575
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 4 976
  6. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 044
  7. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 997
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 3 986
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu