len málo, a to najmä svojou nečinnosťou, resp. výrokmi, ktoré "spôsobujú morálne škody" (Dzurinda). Pokiaľ už novela Zákonníka práce nebola výzvou na zmenu tohto hodnotenia, tak návrh novely o dôchodkovom sporení, ktorý predstavila Viera Tomanová, je veľmi vážny signál, že Fico sa nenechá len tak urážať, ako on nedokáže zničiť štát ani za štyri roky.
Kapitalizačný pilier dôchodkov je vôbec to najhodnotnejšie, čo druhá Dzurindova vláda po sebe zanechala. Návrhy rezortu práce otvoriť individuálne sporenie na pol roka pre ľudí, pre ktorých je "nevýhodný" (Tomanová), resp. neprispievať z rozpočtu do druhého piliera za ženy na materskej (a vôbec neaktívnych, čo sa starajú o dieťa), je zničujúci v prvom rade tým, že siaha na základnú prednosť súkromného sporenia odolnosť voči politickým rizikám. To je (bol?) jeden zásadný rozdiel, ktorý vyzdvihujú všetci experti, oproti priebežnému systému, ktorého nestabilita a nevypočítateľnosť vyplýva (ako to vidieť vo všetkých štátoch), z neustáleho nutkania politikov doň zasahovať a špeciálne pred voľbami si rôznymi výnimočnými valorizáciami (a pod.) kupovať voličské hlasy. Keby tento Tomanovej návrh prešiel, prvá a bazálna tragédia je už v tom, že 1,5 milióna účastníkov príde o istotu, že súkromné fondy sú nedotknuteľné tabu pre politickú triedu. Iste, môžete sa uškŕňať a vysmievať, že čo je to za komentátor, ktorý tomu veril, ale debata o vlastníckych právach a čo na to ústava, je iná pieseň, ktorá začne byť aktuálna po eventuálnom schválení nezmyslu. Dohodnime sa na tom, že na Slovensku žijú aj naivnejší ľudia ako autor tohto textu.
Nápad otvoriť dvere, a to pre všetkých sporiteľov, je zlý, zákerný a nebezpečný preto, lebo destabilizuje podmienky aj pre správcov, aj pre tých, ktorí chcú v individuálnom systéme zostať. Podmienky, za ktorých funguje takýto dlhodobý kontrakt, musia byť trvalé, nesmú sa meniť s každou garnitúrou. Tí, ktorí vstupovali a presmerovali svojich 9 percent do fondov, mali 18 mesiacov na rozhodnutie. Nepotrebujú štát ani politikov s intelektom Tomanovej, aby si vyhodnotili, čo je pre nich výhodné či nevýhodné. Otvorenie ohrady je typický komunistický vzťah k vlastníctvu, to je črta, ktorá viedla v iných podmienkach z znárodňovaniu či k tzv. menovej reforme, ktorou okradli vlastných občanov.
Klasický rys, už nie komunistický, ale omnoho "modernejší", je podplácanie cieľovej skupiny. Tým je udička, že doteraz nasporené peniaze môžu sporitelia, čo vystúpia, takpovediac prepiť. Dostanú ich vyplatené na drevo. Ťažko povedať, koľkí návnade podľahnú, keďže na jednej strane sa dá vychádzať z predpokladu, že do druhého piliera naskakovali skôr tí zodpovednejší, na strane druhej - poznáme sa. Už aj vidina niekoľkých tisícok pre tých, čo nabrali rôzne spotrebné úvery a sú zadĺžení, môže urobiť spúšť. Je to absolútne neštandardné, avšak verný obraz zvráteného myslenia.
Už sme viackrát povedali, že úzkym hrdlom dôchodkového systému nie je súkromné sporenie, ktoré všade, kde sa zaviedlo, sa zavádzalo preto, aby sanovalo demograficky dlhodobo neudržateľný priebežný pilier (nemusí to byť až úplne pravda, ale to je iná a hlbšia téma). Základná idea Tomanovej a Fica, plátať dlhy štátneho systému oslabením individuálneho, je idiocia na vysokom lane, keďže fondové sporenie vzniklo len a len preto, aby dlhodobo riešilo nesolventnosť priebežného. To nevymyslel Kaník, to dnes vedia všetci v "sociálnej" Európe. Nechápať toto nie je iba komunizmus, ale sabotáž, na ktorý je paragraf trestného zákona.
Riešenie deficitov solidárneho piliera je triviálne: Ústavný zákon o prebytkovom rozpočte. Nie je to fantazmagória, gazdovať s vyššími príjmami ako výdavkami (alebo aspoň vyrovnane) dnes už dokážu asi v 7 štátoch EÚ. Je úplne samozrejmé, že ak samostatné a zvrchované Slovensko produkuje 15 rokov rozpočtové schodky, tak najbližších 30 (50) musí produkovať prebytky, aby splatilo dlhy, ktoré sa vytvorili. Vrátane dôchodkového systému. Ak je to fantazmagória, tak len preto, lebo politické triedy (a to už platí nielen o Ficovi) sú nezodpovedné k budúcnosti. Aj Dzurindova garnitúra, hoci sporenie zaviedla (za čo jej patria tri štátne vyznamenania), rovnováhu celého systému ešte väčšmi podryla, keď z čisto populistických pohnútok zaviedla vražedný valorizačný mechanizmus dôchodkov, ktorý aj tak raz zrušia. Ale čím neskôr, tým väčšie dlhy sa vytvoria. Miesto toho, aby politici penzistom poctivo povedali, na čo stačí ekonomika krajiny, ohlupujú ľudí, lebo myslia len na seba a najbližšie voľby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
