rozlúštiť, čo sú zač, tak ich poslali na expertízu do Moskvy. Keď sa dlho nič nedialo, tak urgovali, že čo a ako, až prišla odpoveď priamo z KGB: Ten prvý tvrdí, že je Cyril, a druhý sa ešte nepriznal...
Výzva trojice najvyšších, Gašparoviča, Fica a Pašku, slovenským médiám, ktorá odznela v piatok, "aby sa k našim štátotvorným a národnokultúrnym tradíciám prestali správať macošsky a uvedomili si svoju zodpovednosť za rozvíjanie národného povedomia a vlastenectva (...)", nabáda k zásadnej otázke, kedy sa oni priznajú... Konkrétne k tomu, čo urobili ako členovia komunistickej strany pred rokom 1989 pre, napríklad, rozvíjanie cyrilometodského odkazu. Pretože je veľké farizejstvo, ak dnes vytýkajú niekomu, napr. médiám, nezáujem o Cyrila a Metoda exčlenovia tej totalitnej štátostrany, ktorá takýto sviatok vôbec neuznávala a proti disentu a ľuďom, čo cirkevné či národné tradície pestovali, posielala ŠtB. Kde vtedy bola ich "zodpovednosť za rozvíjanie národného povedomia (...)"?
Hoci nástup Fica do vlády sa dá vnímať takpovediac ako test rovnice "bývalý komunista = bývalý černoch", nikto tu netvrdí, že komunisti nemajú právo na katarziu či nový názor. Môžu chodiť na Devín, na Bradlo aj kdekade. Každý má právo svätiť, čo len chce, dokonca sa aj tváriť, že našiel nové hodnoty v živote. O to nejde. Je však pokrytectvo najvyššieho kalibru, ak ľudia, ktorí národné (a pod.) tradície nemali ani v päte a nadsluhovali komunistickej diktatúre, teraz poučujú iných, napr, médiá, že "by mali pristupovať k oslavám štátnych sviatkov s náležitou úctou". Toto je zvrátenosť. Oni sa môžu úcte naučiť, môžu pristupovať k oslavám ako k marketingu či divadlu, môžu aj imitovať úctu ako "sociálny štát", avšak to, čo je už cez čiaru, je štylizovať sa do pozície vychovávateľov a arbitrov správania a verejne kárať iných, že, napríklad, nepostihli "význam, aký má cyrilometodská tradícia pre slovenskú verejnosť a pre HODNOTOVÉ ZÁZEMIE slovenskej spoločnosti". Tak toto je skvelé. Komunisti chcú kázať o hodnotovom zázemí a určovať, kto má koľko pocty prejavovať pre Cyrila a Metoda. Veľmi dobre. Bývalí členovia zločineckej organizácie, ktorá potierala všetky hodnoty okrem triedneho boja, vrátane sviatkov, dávajú poučenia do života a morálne lekcie. Málo sme tlieskali.
Myslia si, že majú nárok, lebo boli zvolení. No veľké nedorozumenie. Zo slobodných volieb je možné odvodiť legitimitu na vládnutie, ale nie morálnu autoritu. To, že niekto porazí Mečiara ako menšie zlo, a iný sľúbi plné brucho bez práce a zadarmo, zakladá mandát na administráciu štátu, ale nie na udeľovanie lekcií o tradíciách a symboloch slobodným ľuďom, ktorí majú vlastné hlavy a čosi si pamätajú. Napríklad aj to, ako tí istí "držali sviečky" (Fico), keď boľševik držal v porobe a neslobode národ. . To sa má ako k cyrilometodskému odkazu? S komunistickou minulosťou môžete byť na Slovensku prezidentom, premiérom i predsedom parlamentu a zároveň byť morálnou handrou bez nároku. To sa nevylučuje.
Je len trápne, ak nejaká TA 3 sa obratom a na kolenách ohradzuje, že ona veru pokryla Cyrila a Metoda veľkoplošne. Je súkromnou vecou každého média (presne tak ako každého jedinca) ako naloží s tou-ktorou oslavou. Kto si myslí, že nie, koleduje si o ďalšiu upomienku, až sa im nebude pre zmenu pozdávať, že neoslavujeme dosť oduševnene 1.máj. Slovensko má príliš veľa sviatkov, podľa nejakej štatistiky dokonca najviac v Európe (asi 15). Nadpočetnosť je príčinou, že sa rozrieďujú, strácajú akýsi étos a vnímajú len ako vítaný deň ničnerobenia. Červené sviatky by mali byť iba také, ktoré spájajú celý národ, resp. jeho významnú časť. Polovica červených zápisov v kalendári túto základnú podmienku nespĺňa, sú tam len preto, lebo hlúpi politici ich odhlasovali. Úplne by stačili Nový rok, Veľká noc, Deň víťazstva, Povstanie, 17.november a Vianoce.
"Duchovná nevyzretosť", ktorú Gašparovič, Fico a Paška detekujú, nie je "žalostne nízky záujem o oslavy štátneho sviatku", ale komplexná diagnóza politickej garnitúry, ktorú reprezentujú. Sú mimo obraz, oni však nielen robia zo seba srandu, ale najmä predvádzajú slamu boľševizmu, ktorá im trčí z čižiem aj 18 rokov po tom, čo konvertovali na demokratickú vieru. Médiá sú nezávislé a pluralitné, môžu sa stavať k štátnym sviatkom podľa svojho slobodného názoru. Nemusia pochodovať a heilovať na slávu v zástupe, ako v časoch, keď im trom vtĺkali do hláv marxistickú filozofiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
