nedeľu nadránom (nášho času) New Yorkom.
O megapodujatie, ktorého cieľom bolo implantovať do povedomia svetovej verejnosti tému globálneho otepľovania, prišli v rámci zvyšovania verejnoprávnosti akurát diváci STV. Zrejme za odmenu, že platia načas koncesie, dostali čosi kvalitnejšie Hit storočia. Nič nového pod Tatrami, aj presne pred dvoma rokmi, keď Bob Geldof a Bono Vox organizovali Live 8, museli slovenskí priaznivci vrcholného popu, rocku, metalu, disca a spol. voliť ČT2 či paraboly. Globálne šouprogramy pre dve miliardy ľudí, s priamymi vstupmi ešte aj z Antarktídy, nás na Slovensku zásadne nevzrušujú. My máme lepšie celebrity a vlastné udalosti, čo hýbu krajinou.
Tým nechce byť povedané, že ignoranciou STV sme prišli o veľa (ešteže sa autor nešpecializuje na hudobnú kritiku). Len toľko, že Slovensko má provinčný rytmus života, čoho príčinou je provinčná a zaostalá elita. Nielen politická, aj intelektuálna, kultúrna. Ani britské či americké médiá, resp. verejná diskusia, na rozdiel od minulosti, neprebrali superkoncerty Live Earth, plné hviezd najjasnejšej žiarivosti (žiadna Sisa Sklovská), ako udalosť dňa. Príčina je však iná. Oni si už zvykajú, že tam, kde sa pretína šoubiznis s politikou, je výsledný produkt propaganda. O tom potom. Najostrejší kontrast je však ten, že kým z agendy globálneho otepľovania začínajú byť na Západe už unavení, na Slovensko táto téma ešte nedorazila. Až do tej miery, že napr. Hreha je síce plaz, ale ak by šou zaradil do programu, ani si nešplhne. Ani Fica, ani Maďariča, ani Čaploviča či nedajbože Slotu, ani nikoho z tých, komu slúži, téma vôbec nezaujíma. Tak načo by sa plašil?
To, že The Police, Phil Collins a mnohí ďalší muzikanti sveta vyhrávali zadarmo, je len potvrdením, že niet agendy, ktorá by bola v súčasnosti viac zideologizovaná ako klimatická zmena. (Európska únia si boj proti otepľovaniu povýšila na svoju prioritnú tému.) Angažmán hviezd pop music je manipulatívna, avšak zrejme jediná forma, ako ku kauze, ktorú objali politici, pripútať pozornosť širšej verejnosti. To si myslí Al Gore, bývalý neúspešný prezidentský kandidát USA, ktorý gigantickú akciu za "záchranu planéty" zorganizoval. My sa môžeme všetci a oprávnene domnievať, že skutočnou pohnútkou sú jeho osobné ambície a osobná kampaň, avšak zaujal. Aspoň na tri dni. Pre samotnú vec, vyvinúť tlak na vlády, aby sa prioritou skleníkových exhalátov riadili, samozrejme, nič nezískal. Predstava, ako fanúšikovia Shakiry či Madonny budú žiadať od politikov vo svojich krajinách, aby prijali napr. "zákony, ktoré by napomohli rozvoju obnoviteľných zdrojov a zníženiu závislosti na rope a uhlí" (požiadavka číslo 5 účastníkov Live Earth), je z iného sveta.
Naivná je však aj požiadavka číslo 2 - znížiť vlastné emisie CO2. Ľudia, ani v rozvojových, ani vo vyspelých krajinách nie sú pripravení, ani ochotní akokoľvek sa obmedzovať. Tu je vypuklo vidieť slabinu, ktorú celá agenda má. Vlády a politici, ktorí berú vplyv človeka na klimatickú zmenu ako dokázaný a zúčastňujú sa, napr. celá EÚ, na Kjótskom protokole, propagujú a prijímajú obmedzenia iba pre podnikateľský sektor. To sú tie slávne povolenky na emisie, s ktorými sa obchoduje. A preto odporcovia, teda klimaskeptici, vyslovujú ťažké podozrenie, že pod zámienkou "záchrany planéty" ide vlastne o útok na slobodné podnikanie. Zástancom tejto teórie v najvyhranenejšej podobe je Václav Klaus, ktorý hovorí o "ekoterorizme" a "novom marxizme". Vypätá ideologizácia z oboch strán stavia vecné argumenty pomaly mimo hry, a to je pôda, na ktorej sa skvele darí manipuláciám davu. Speváci a hudobníci sú dobrí na vyvíjanie nátlaku, ale nie dobrých riešení.
Svetová megašou Al Gora bola predovšetkým oslavou pokrytectva. K obmedzovaniu skleníkových plynov vyzývali celebrity, ktoré majú väčšiu osobnú spotrebu ako Challenger. Samotný Al Gore je pritom najvykričanejším exemplárom: Po premiére jeho slávneho filmu Nepríjemná pravda bola zverejnená nepríjemná pravda číslo 2 účty za elektrinu, ktorú spotrebuje jeho rodinná rezidencia v Nashville. Za jediný mesiac "zhltne" dvojnásobok toho, čo priemerná americká domácnosť za rok. To ešte nemusí znamenať, že klame a stopercentne sa mýli. Klimatická zmena je problém taký zložitý, že je dnes otázkou nie rozumu, ale viery. Nielenže gitarista, spevák či ktokoľvek zo šoubiznisu, ale ani najlepšie informovaný laik nemôže byť úprimne presvedčený, že existuje v tejto kauze taká a taká pravda.
Ešteže nás na Slovensku sa to celé netýka. Napokon, toto leto vyzerá byť teplotne úplne v poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
