novšie a novšie informácie o vzdialených kútoch vesmíru a o procesoch, ktoré sa v ňom odohrávajú. Teleskop je konštruovaný tak, aby zachytával aj tie najslabšie zdroje röntgenového žiarenia. V odbornom časopise Astronomy and Astrophysics boli nedávno uverejnené nové poznatky o procesoch pri vzniku nových hviezd, ktoré boli získané na základe pozorovaní teleskopom XXM-Newton. Ten preskúmal temer dvesto novovznikajúcich hviezd v molekulárnom oblaku Taurus. Tento obrovský vesmírny mrak je jednou z "hviezdotvorných" oblastí, najbližších k Zemi a obsahuje vyše 400 mladých hviezd. Výsledky, ktoré získal vesmírny teleskop, ponúkajú dramatický obraz o úlohe, ktorú hrajú magnetické polia pri vytváraní hviezd. "Vytváranie hviezd je boj medzi gravitáciou a všetkým ostatným," hovorí Manuel Guedel z Inštitútu Paula Scherrera v švajčiarskom Villigene, ktorý je vedúcim veľkého projektu, týkajúceho sa magnetickej aktivity v mladých hviezdach v súhvezdí Taurus (Býk). Väčšina týchto mladých hviezd stále ešte akumuluje hmotu, pričom tento proces sa nazýva akrécia. Keď dopadajúca hmota narazí na povrch hviezdy, dôjde v typickom prípade k zdvojnásobeniu teploty povrchu, a to z 5 000 kelvinov na 10 000 kelvinov. Tým vzniká obrovské množstvo ultrafialového žiarenia, ktoré hviezda emituje a ktoré je zachytené optickým monitorom teleskopu XXM-Newton. Astronómovia si doteraz mysleli, že tie isté rázové vlny, ktoré vyvolali emisiu ultrafialového žiarenia, by mali produkovať aj nadmerné množstvo röntgenového žiarenia. Tomu zdanlivo odporovali predchádzajúce merania, ktoré naznačovali, že mladé hviezdy, ktoré stále ešte naberajú hmotu, vyžarujú menej röntgenového žiarenia. Na vysvetlenie tejto záhady schválila Európska vesmírna agentúra ESA rozsiahly program pozorovaní pomocou teleskopu XXM-Newton. Tento teleskop skúmal najhustejšie oblasti moilekulárneho mraku Taurus po dobu viac než 7 dní. Nové výsledky, získané teleskopom, ponúkajú vysvetlenie zdanlivej záhady. "Nevideli sme očakávané röntgenové žiarenie, ktoré by rázové vlny mali produkovať na povrchu niektorých hviezd," povedal Guedel. Spektrometre na palube vesmírneho teleskopu odhalili, že dopadajúca hmota ochladila horúcu atmosféru, produkujúcu röntgenové žiarenie, čím sa emisia tohto žiarenia potlačila. V niektorých prípadoch bolo potlačenie emisie také silné, že tam musel pôsobiť aj iný proces. Ukázalo sa, že okrem chladenia vonkajšej atmosféry hviezdy tu dochádza k tomu, že mimoriadne husté prúdy plynu, dopadajúceho na hviezdu, absorbovali väčšinu emitovaného röntgenového žiarenia.
Vesmírny teleskop XXM-Newton má hmotnosť 3,8 tony a je najväčším vedeckým satelitom, postaveným v Európe. Teleskop sa pohybuje na silno excentrickej obežnej dráhe, ktorá je v svojom najvzdialenejšom bode vzdialená 114 000 km od Zeme (temer tretina vzdialenosti k Mesiacu). Tým sa dosiahlo to, že prístroje teleskopu pracujú mimo radiačných pásov, obklopujúcich našu planétu.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
