vyhnanie súkromných poisťovní zo zdravotníctva, existuje už iba jedna dlhodobá téma, na ktorej môže urobiť zápis ako nesmrteľná. Nebudete veriť, ale je to prijatie eura.
Ak 1. januára 2009 z bankomatov naozaj vypadnú eurá, tak zmena pre občana bude nepochybne citeľnejšia ako tá, čo nastala 1.mája 2004. Počas mandátu 2006-2010 významnejšej udalosti byť nemôže, ešte ani keby vláda Smer-SNS-HZDS čosi robila a mala predstavu, čo s krajinou. (Napr. zníženie odvodov, zúženie zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, reforma priebežných dôchodkov, či ústavný zákon o prebytkovom rozpočte by boli porovnateľne významné). Skutočnosť, že Fico a spol. si vysoký cieľ prijatia eura od predchodcov adoptovali, sa zdala dlho významná iba tým, že si dobrovoľne zúžili priestor na "sociálnu politiku". Pozornosti ušlo a dodnes uniká, že obeť môže byť dvojitá to v prípade, že slovenská koruna január 2009 prežije. Po vstupe do systému (naviazania kurzu) ERM II ešte za Mikloša, v atmosfére, ktorá je vlastne už rok nastavená na "countdown" (počítanie dní, koľko zostáva), a po stratách, ktoré by vznikli z prípravy na vstup súkromnej i verejnej sfére, by to bola katastrofa. Nedá sa tvrdiť, že Smer padne v preferenciách o polovicu, to by bolo priveľa. Avšak prežitok zlyhania a neúspechu zasiahne aj túto voličskú vrstvu, ktorej je menová konverzia inak dosť ľahostajná (resp. sa jej boja).
Z prejavov Fica a večne mlčiaceho Počiatka (tak zakonšpirovaného ministra financií zem ešte nenosila) sa nedá vyčítať, či sú si celkom vedomí rizika. Fakt je ten, že informácia Európskej centrálnej banky (nielen) o plnení kritérií Slovenska pre MMF (Blesk z Frankfurtu, 28.6.), zaujala expertov viac v zahraničí ako tu doma. Názor, že inflačný cieľ, ktorý Slovensko už v tejto chvíli splňuje, nemusí byť trvalo udržateľný, pretože je viacmenej dosiahnutý "umelými" prostriedkami, prečítali britské i české médiá ako vážne varovanie a náznak, že maastrichtské kritériá sa prvýkrát neinterpretujú tak, ako sú napísané, ale takpovediac "voľne".
Skutočnosť, že memorandum ECB bolo neverejné, navyše navádza k záveru, že išlo o "riadený únik informácií", na čom panuje zhoda temer úplná. Potom však vzniká zaujímavá otázka, čo tým chceli alchymisti z Frankfurtu povedať... Komu to bolo určené? Ficovi s Počiatkom a Šramkom (guvernér NBS) predsa mohli oznámiť aj dôverne, že so zrážaním inflácie, napr. tlakom na reguláciu cien energií, či výzvou na akýsi pakt stability (zmrazenie miezd Ficov nápad) majú taký a taký problém. Špekulácie netreba rozvíjať, keďže sa natískajú rôzne. Avšak dohodnúť sa azda dá na tom, že únik z ECB, ak bol riadený, je signál nepriaznivý. Teda pre Ficovu vládu a pre tú väčšinu, ktorá vníma príchod eura ako pokrokový míľnik v dejinách Slovenska.
Kauza slovenskej inflácie je inak maximálne zaujímavá. Pre krajinu, ktorá zažíva 9-percentný rast, je 1,5 percentná inflácia (máj 2007) hotový zázrak. Rast HDP a cien sú totiž spojité nádoby. Napr. v Litve, ktorú z eurozóny vykopli pred rokom, lebo nesplnila inflačné kritérium o 7 promile, je momentálny index už vyše 5 percent. Kandidátske štáty eura, všeobecne, sú v procese dobiehania vyspelejších ekonomík, a preto z podstaty veci by mali mať vyššie inflácie. Pritom maastrichtské kritérium je také prísne, že latkou nie sú najhorší členovia eurozóny, ale tri štáty (aj mimo eura napr. Švédsko) s najnižšou hladinou, ktorá sa nesmie prekročiť o 1,5 percenta... Slovensko by malo dostať za infláciu medailu. Navyše, ako môže byť "umelá", keď sme zároveň výnimočnou krajinou, kde rast cien nepredbieha ani produktivitu práce? Na strane druhej, je absolútne jasné, že po prípadnom pristúpení k euru inflácia vzrastie. A nie hocijako, ale poriadne. To je však tiež zákonité, keďže tzv. menový kanál (posilňovanie kurzu k euru) tlmenia nárastu cien zanikne... Je jasné, že infláciu s eurom neudržíme, ak s ním musí prísť zákonite.
Fico a spol. sa pripravujú na tretí tender na informačnú kampaň o eure. Ak skvelý splnomocnenec vlády Barát konečne nič nepohnojí, tak z marketingu sa verejnosť dozvie, aká veľká vec sa chystá. O necelý rok, na summite ministrov financií, príde oficiálne rozuzlenie. S tým, že neoficiálne bude jasné už skôr, ako dopadla jediná skutočne veľká kauza tejto vlády. Je zlé tušenie, že potom začne byť slovenská politika predsa len o inom, ako mediálne efekty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
