Mal depresie a rozmýšľal, čo s ním asi bude ďalej...

V rámci druhého ročníka festivalu Cassia Dance Cup sa v Steel Aréne okrem mnohých iných skupín predstavili i tanečníci zo zoskupenia Fredy Ayisi Dance Group. Po ich vystúpení sme sa s Fredym porozprávali o tom, čo má nové a aké zranenie ho potrápilo...

Po vystúpení bol spokojný najmä s tým, že sa mu podarilo odtancovať všetko tak, ako sám chcel. "Mal som totiž ešte pred nedávnom zdravotné problémy - vyskočila mi platnička." Raz na tréningu jednoducho zacítil, že v ňom čosi ruplo. "Poslali ma na ´cétečko´, kde zistili, že sa mi platnička posunula o 6 mm, čo je príliš veľa. Potom za mnou prišla doktorka a s vážnou tvárou mi povedala, čo sa mi stalo a že má pre mňa veľmi zlú správu. Vraj som so športovaním skončil! Mal som z toho depresie a rozmýšľal, čo so mnou ďalej vlastne bude..."

Našťastie však nakoniec všetko dopadlo dobre. Podrobil sa štyrom zákrokom, takzvanej tlakovej blokáde a dnes je v poriadku. "Mrzí ma najmä to, že som musel odriecť účasť na Majstrovstvách sveta v karate. Lenže bol som vtedy v takom stave, že som nemohol ani len chodiť... Dnes necítim žiadnu bolesť. Pred tým, než mi tá platnička vyskočila, ma totiž stále boleli kríže. Už som bol zvyknutý na to, že v chrbte cítim pernamentnú slabú bolesť. Ale stratila sa aj tá..."

Rupnutú platničku vníma Fredy aj ako akýsi zdvihnutý prst, ktorý mu pohrozil a snaží sa ho upozorniť na to, aby sa viac šetril. "Mnohí moji známi, ktorí vedia, čo sa mi stalo, mi vravia, že by som sa mal krotiť ešte viac. Ja si však najmä dávam pozor na to, aké robím pohyby, rozmýšľam nad každým krokom pri tanci i pri cvičení. Šetrím sa teda takýmto spôsobom." Všetko zlé je však na niečo dobré a Fredy aspoň zistil, že sa môže spoľahnúť na všetkých inštruktorov a učiteľov, ktorých má vo svojej tanečnej škole a tréningovom centre. "Už je to tak dobre vybudované, že to môže fungovať aj bezo mňa. Vyskúšal som si to, keď som sedel na stoličke a len gestami som usmerňoval dievčatá, ako majú viesť tréning. Tak nejak si predstavujem, že to bude fungovať, až budem starý. Pokojne si budem vysedávať a rozdávať pokyny. Hehe."

O to, čo bude ďalej s jeho tanečnou školou sa nemusí obávať. "Zrejme ju po mne prevezme dcéra Viera (spolu na snímke). Teraz však ide vlastnou cestou. Veľmi dobre spieva, takže v súčasnosti pracujeme na tom, aby sa jej darilo v tejto sfére. Som na ňu veľmi hrdý, ale nie zaslepene. Viem, na čo všetko má a v čom je dobrá. Najviac času spolu trávime práve na tréningoch. Inokedy nie je kedy... Na druhej strane, ak sme spolu v tanečnej škole, tak spájame príjemné s užitočným."

Spolu si tohto roku doprajú i dovolenku, i keď ešte netušia, kam si pôjdu oddýchnuť. "Neviem ešte, ako to bude v lete. Iste však v zime pôjdeme do Thajska. Tohto roku sme tam už boli, ja sám som bol i v Japonsku." Do Japonska chodieva pravidelne, aby sa zlepšoval v karate. "Už po tretí krát som bol v Okinawe, čo je vlastne kolíska karate. Mám to šťastie, že tam chodievam za jedným majstrom, ktorý je priamym pokračovateľom línie zakladateľov tohto bojového umenia."

V Japonsku máva vždy dva krát denne štvorhodinový tréning, pri východe slnka cvičí jogu... "Ťažko mi je samého seba ohodnotiť a povedať, na akej som úrovni. Ak by sme to brali zo športového hľadiska, tak patrím medzi špičku, vyhral som totiž Majstrovstvá Európy i sveta. Ak sa však dívam na karate ako také a na to, čo všetko v sebe obnáša, tak na cestičke, ktorú som doposiaľ v karate prešiel, som ešte len za začiatku..."

Karate sa nedá naučiť ovládať dokonale. Každá úroveň, na ktorú sa posuniete, pred vami otvára ďalšie cesty. "Ak by som aj venoval karate polovicu svojho života, aj tak by som rozumel len veľmi malej čiastke toho, čo všetko v sebe ukrýva. Mám však to šťastie, že sa môžem učiť od najlepších majstrov. Vždy sa mi otvárajú ďalšie a ďalšie cesty a ja vidím, že cieľ je vždy veľmi ďaleko... Ja sám som na celkom slušnej úrovni, no poznám majstrov, ktorí majú 60 rokov a sú desaťkrát lepší ako ja. Pre toho, kto do tajov karate nie je zainteresovaný, sa môže javiť ako čosi mystické a neuveriteľné. Ak aj na Slovensku niekto má čierny pás v karate, tak aj tak nechápe, o čom toto umenie je. Mne sa oči otvorili až vtedy, keď som sa dostal do Okinawi. Vtedy som zistil, že všetko to, čo som si o karate myslel, je úplne inak. Pomaly sa mi začína mariť, čo sa naozaj za tým skrýva..."

F. Ayisi je známy nie len ako športovec a tanečník, ale vďaka rôznym show aj ako porotca či moderátor. A práve moderovanie ho onedlho čaká. "13. júla vystúpi v Bratislave Snoop Dog, jeden z najlepších svetových rapperov a pred jeho koncertom bude ešte show, na ktorej vystúpia českí a slovenskí rapperi. Ja to budem moderovať a aj sa na to teším, ale sa aj toho desím. Ja sám som sa hip-hopu a rappu začal venovať, keď sa na Slovensku tieto žánre ešte len rozbiehali. Potom som však z toho upustil."

Dnes sa mu zdá, že každý si myslí, že vie robiť hip-hop. Oháňajú sa vulgarizmami a tým, že pochádzajú z ulice a majú preto čo povedať. "Príde mi to však, že sa len na čosi hrajú... No a práve pred tisícky ľudí, ktorí uznávajú takýto hip-hop a sú teda inak naladení, sa budem musieť postaviť a odmoderovať akciu. Dúfam, že to zvládnem."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.